Na Slovensku. V Európe, ktorej politické a demokratické skúsenosti sú predsa len trochu bohatšie ako tie naše, im dnes totiž zatlieska len málokto.
Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, ktorý slovenskej pravicovej koalícii z Bruselu odkázal, aby sa „zachovala zodpovedne voči eurozóne“ a schválila pomoc Grécku, nie je žiaden ľavičiar, tobôž socialista či „ficovec“. Práve tak, ako keď sa kresťanská demokratka Angela Merkelová stala hnacím motorom riešenia dlhovej krízy eurozóny, len veľmi ťažko ju k tomu viedol populizmus. Mimochodom, okrem iného to boli práve negatívne nálady obyvateľstva bohatých krajín Európy, pre ktoré ich vlády niekoľko mesiacov váhali a odďaľovali riešenie. Keď sa teda napokon rozhodli, nešli s davom, ale proti nemu.
V tejto chvíli hádam netreba opakovať, aké funkcie má plniť európsky „fond solidarity“ ani veštiť z kávovej usadeniny, či bude toto opatrenie naozaj úspešné. Ani škodoradostne sa pýtať, či SDKÚ a SaS (lebo ide predovšetkým o tieto dve strany) budú aj po zostavení svojej vlády poúčať našich partnerov v Európe rovnako bohorovne, ako doma pred voľbami – jednak to dnes nevieme, jednak je otázne, čomu by to prospelo.
Napokon o zložitosti celej veci vypovedajú aj slová Fredrika Reinfeldta, ktorý hovorí o „zodpovednosti voči eurozóne“ – a nie azda k nejakému aktu charity voči Grécku. Fond eurozóny a Medzinárodného menového fondu je len jednou časťou rozsiahlej reformy fiškálnej politiky, bankovníctva a finančných trhov EÚ, o ktorej sa hovorí. A o Grécku sa rozhoduje najmä v samotnom Grécku, ktoré musí partnerom – čiže aj nám – dokázať, že splní svoje sľuby.
Nič tak nepoteší meštiačika spaľovaného hrôzou, že od života nedostane to, čo si sám vo vlastných očiach zaslúži, ako keď počuje, že „leniví Gréci“, ktorí si „žili nad pomery“, stoja pred krachom. A čo krajšie môže potom počuť, ako uistenie svojich politikov, že jeho hysterický výkrik: „Ani cent!“ je vlastne zodpovedným a uvážlivým postojom?
Nuž, ľahko je opiť sa, ťažšie je vytriezvieť. Dupľom, keď je treba vytriezvieť za chodu, bez spánku. Ale na pripomínanie, že žiaden povolebný spánok sa nekoná, hádam nepotrebujeme švédskeho premiéra?