V parlamente sa prerokovávanie zrušenia špeciálnej prokuratúry i novely Trestného zákona presúva na január. Prednosť dostal štátny rozpočet. Jeho neschválenie by ohrozilo chod štátu. Osobné záujmy skryté pod rúškom základných práv museli ísť bokom. Opozícia obštrukciami dosiahla svoje. Aj s pomocou bruselských politikov. Fico vie, že úniu si nesmie pohnevať, peniaze z eurofondov potrebuje ako soľ.
Ak aj tušil nejaké komplikácie, tak si v predstihu išiel do Bruselu vopred vylobovať pokoj zbraní. V stave núdze mal poruke vydieranie ukrajinskou kartou. Preto ho tvrdá reakcia politikov Európskej komisie a europarlamentu vykoľajila. Inak by z centra EÚ hrubo nezaútočil na našich europoslancov z opozície.
Tí vraj v rozhovoroch žiadali bruselských predstaviteľov, aby Slovensku boli obmedzené hlasovacie práva v orgánoch EÚ i eurofondy. Dotyční poslanci to dôrazne popreli a Fico s europoslankyňou Monikou Beňovou žiadne dôkazy nepredložili.
Podľa Fica eurofondy patria Slovensku. No nepatria, je to dar od občanov práve tých štátov, na ktorých politikov sa obracajú „opozičníci“.
O žiadnu vlastizradu v rámci politického džihádu – ako sa vyjadril Fico na sociálnej sieti – tu v žiadnom prípade nejde. Ani o žiadnu zákernosť a zlomyseľnosť, ako tvrdí Beňová. Aj premiérove slová, že to nerobia ani potkany, iba také bezcharakterné protislovenské indivíduá – riadené, ako inak, Sorosovou sieťou – sú poriadne za čiarou, zvlášť zo summitu lídrov EÚ.
Ficovi asi rupli nervy, inak by sa neznížil k takémuto až žiaľ krčmovému slovníku. Áno, je tu opäť jeho dvojitý jazyk. Tie slová premiér smeroval k svojim sympatizantom, aby ospravedlnil vlastné zlyhanie a vinu s poriadnou dávkou „špiny“ hodil na protivníka.
No toto nie sú slová hodné predsedu vlády civilizovanej krajiny. Neškodia Slovensku skôr takéto vyjadrenia?