To sa vzťahuje aj na Igora Matoviča, ktorý predviedol, že má veľmi zvláštny zmysel pre humor. Zástupca „obyčajných ľudí“ rozohral frašku, následne zmizol na dovolenku a zostalo po ňom len to trápne ticho. Jeho problémom je možno iba to, že nevie odlíšiť žart od skutočnosti.
Iný, tiež ľahkovážny hrdina, v známom románe Milana Kunderu, zažartoval takto: „Optimizmus je ópium ľudstva! Zdravý duch páchne blbosťou. Nech žije Trockij!“ Malo to však fatálne dôsledky, lebo dej príbehu sa odohrával v komunistickom Československu 50. rokov. Ak nerátame stratu dôveryhodnosti, na rozdiel od literárnej postavy Ludvika Jahna, ktorý mal tú smolu, že žartoval v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste, sa Matovič žiadnej sankcie obávať nemusí.
Nová vládna koalícia má však jednu istotu, že v parlamentných laviciach má vtipkára, od ktorého môžeme čakať ešte kadejaké „kameňáky“.
Ak však nešlo o humor, ale o cielenú spravodajskú hru, v ktorej hrá Matovič iba vedľajšiu rolu, tak sa vynára otázka, kto za ňou stojí a koho mala poškodiť. V prípade, že cieľom bol Smer – tak je to až príliš priamočiare, ba až hlúpe. Ak chcel niekto poškodiť partnerov v koalícii, tak sa máme na čo tešiť. Čakajú nás „veselé“ roky.
