Nevedno, či Jozef Mihál iba rýchlejšie hovoril, ako premýšľal, čo možno pripísať na vrub nedostatku politických skúseností, alebo zámerne vypúšťal testovací balónik. V každom prípade úvaha o zmene pomeru odvádzaných peňazí do prvého a druhého piliera je vec natoľko zásadná, že celú doterajšiu debatu o nastavení druhého piliera to stavia do úplne inej roviny.
Zatiaľ čo predchádzajúca vláda veľmi chcela, ale nemala odvahu nič zásadné zmeniť, súčasná vláda z princípu systém meniť nechce, ale dotlačená okolnosťami asi bude musieť. Paradoxne tak ,,pravičiar" Mihál urobí to, čo si veľmi želala ,,ľavičiarka" Tomanová.
Na vec sa dá pozrieť aj tak, že SDKÚ dobehla vlastná minulosť. Zdroje z privatizácie SPP vystačili na pár rokov, ale dlhodobo problém nedostatku finančných prostriedkov v Sociálnej poisťovni neriešili.
Ak chce vláda ušetriť deklarovaných 1,7 miliardy eur, má v princípe len dve možnosti: radikálne priškrtiť výdavky alebo zvýšiť dane. Tým by však totálne poprela všetko, s čím išla do volieb.
Je tu ešte jedno, menej bolestivé riešenie: dočasne zmeniť pomer odvodov z 9+9 na povedzme 12+6 (aj keď z histórie vieme, ako sa vždy ,,dočasne" zvyšovali dane…).
DSS-ky budú síce namietať, no ak sa im uvoľnia ruky pri investovaní a všetci noví poistenci budú musieť byť povinne v 2. pilieri, tak po takomto odškodnení budú celkom ,,zahojené".
Otázne je, čo to urobí s imidžom pravicových strán. Zmena odvodov a prípadné zvýšenie DPH na 20 percent, o ktorom sa začína hovoriť, by s ich dôveryhodnosťou značne zamávali. V situácii, keď je štátna kasa prázdna a hrozí deficit 7 percent, však veľa možností nemajú.