Rešpektovanie diplomatického protokolu je súčasťou diplomatického jazyka. Hovorí sa ním: „Uznávam, že sa potrebujeme navzájom.“ Aj preto dokáže diplomacia odvracať či urovnávať konflikty. Isteže, nikto z nás nie je povinný dodržiavať protokol. Ľahká pomoc: nikto z nás nie je povinný trepať sa do politiky.
Kdesi na dne firemnej hierarchie existuje armáda „aspirerov“ (od slova ašpirovať): tých, ktorí nie sú, ale radi by raz boli tam, kde ich šéfovia. Možno majú vyžehlené puky na pyžamách a spávajú s kravatami okolo krku. Možno nosia visačky s funkciou a krstným menom – priezvisko si musia najprv zaslúžiť. Cesta nahor je tŕnistá. Lievik sa zužuje a väčšina ním neprejde… Tzv. firemná mentalita (dedičstvo mentality predvojnovej byrokracie) vyzerá trochu smiešne, v podstate je to však neškodné.
Zbohatlícka mentalita je čosi iné. Zbohatlík netuší, aká hora kameňov tvorí pyramídu – pretože on sa na jej vrchol vyviezol rýchlovýťahom. Ľuďmi, ktorí šplhajú po svahu, pohŕda. To, že jemu sa v živote naskytlo zopár príležitostí, považuje za dôkaz vlastnej geniality.
Aká mentalita sa hodí viac do verejných funkcií? Aspirerská (keď už nič iné) alebo zbohatlícka? Kto môže lepšie zastupovať nás všetkých? Ten, kto uzná, že rôzne situácie si vyžadujú rôzny prístup, alebo ten, kto je presvedčený, že vždy a všade zastupuje len sám seba?
Čo asi tak bude vedieť o demokracii strana, ktorá vznikne ako výplň „diery na trhu“ – so zadefinovanými „cieľovými skupinami“, pre ktoré sa narýchlo a za pár šupov vyrobia sľuby ako reklamné vzorky parfumov na jedno použitie?
Náš „blbec na večeru“ sa od toho filmového líši v tom, že to on sám si namýšľa, že sa na všetkom dobre zabáva. Líši sa v tom, že to on sám sa správa, akoby robil „blbcov“ zo všetkých ostatných.
Diplomatickú etiketu môžu ešte napraviť poradcovia. No tú hlbšiu chybu môžu odstrániť iba tí, ktorí ju urobili: voliči. Stane sa to vtedy, keď aspireri, ktorí umožnili tejto podarenej partičke dostať sa k moci, pochopia, že pre rýchlokvasených biznisgenerálov nie sú ľuďmi, ale len „ľudskými zdrojmi“. Potravou pre kanóny v bezstarostnej vojne o finančné a hospodárske územia.
Dovtedy sa môžeme modliť, aby si tú „blbosť“ museli odtrpieť čo možno najviac iba zahraniční diplomati. Tí sú aspoň vycvičení na to, aby ich to nerozhádzalo. Na rozdiel od väčšiny z nás.