Keby sa Obyčajní ľudia dostali do parlamentu na vlastnej kandidátke, vystupovali by ako samostatný subjekt. Matovič by bol prizvaný na rozhovory o zostavovaní vlády a sedel by pri nich s Radičovou, Bugárom, Figeľom a Sulíkom ako piaty koaličný partner. Nestalo sa. Matovič a jeho kolegovia zvolili inú taktiku, ako sa dostať do parlamentu: takú, ktorá ich tam dostala, no pod značkou SaS.
Limity dôležitosti Obyčajných ľudí, ich programu aj Matoviča osobne by mali byť týmto jasne stanovené. Lenže čo robiť, keď sa Matovič tvári, že jeho limity nezaujímajú? Keď celú svoju dôležitosť vložil do faktu, že práve jeho štvorica tvorí tú nitku, na ktorej visí osud vlády? Čo robiť, keď tento fakt je nespochybniteľný?
Tváriť sa, že je to celé problém SaS, ako to podávali Radičovej vládni partneri, je alibizmom a skresľovaním skutočnosti. V primárnej rovine to možnože je problém SaS: počnúc tým, že si Matoviča Sulík vôbec dal na svoju kandidátku, končiac tým, aká nulová asi musí byť v klube SaS komunikácia, keď predseda do poslednej chvíle netuší, že štyria poslanci sa chystajú vypovedať poslušnosť. Lenže vo vyššej rovine je to problém celej koalície a jej vlády. Jej hodnovernosti i jej funkčnosti.
Aké sú Radičovej možnosti? Napríklad nechať to na Sulíka alebo začať obchodovať. Nechať to na predsedu SaS by však bolo to isté, ako nechať veci vyvíjať sa samospádom. Navyše veď „na Sulíka“ to trojka SDKÚ, KDH a Most nechávala dosiaľ: následky vidno. Nuž a začať obchodovať? Vieme si konkrétne predstaviť politikov, ktorí by to začali robiť už deň po voľbách. Nielen v rámci koalície, ale predovšetkým v rámci Radičovej materskej strany… Radičová medzi nich zjavne patriť nechce.
Preto je jej odpoveď jediná správna: žiadna menšinová vláda sa konať nebude. Matovič nech si zráta, pokiaľ až môže zájsť. Ostatní vo vláde nech si zrátajú, či si chcú udržať kreslá aspoň o čosi dlhšie než po koniec momentálnej dovolenkovej sezóny. Premiérka dala jasne najavo, že problém s Matovičom je problémom všetkých. Teraz ešte aby to pochopili tí všetci.
Hodnovernosť a funkčnosť novej vlády (ak ešte nejaká bude) nestojí na Matovičovi a Sulíkovi, ale na tom, ako týchto dvoch zvládnu tí, ktorí aj s ich pomocou získali tesnú parlamentnú väčšinu.