Kľúčová otázka znie, či bol Paumer hrdina, alebo vrah. Nekonkrétna, povrchná odpoveď môže znieť, že iba jedno z toho, lebo predsa dva protichodné prívlastky sú nezlučiteľné. Konkrétna, a pritom nie alibistická odpoveď môže vyzerať tak, že Paumerov útek sa spája s obidvoma slovami. Zachoval sa ako hrdina, keď sa rozhodol prebehnúť na stranu slobody a zároveň ako člen vražednej skupiny, ktorá si splnila svoj sen za každú cenu.

Český premiér Petr Nečas hovoril na pohrebe len o jednom rozmere Paumera. Úplne by sa dalo súhlasiť, keby išlo o útek väzňa z nacistického koncentráku. Nechajme však už nebožtíka na pokoji. Jeho príbeh je predovšetkým svedectvom o pomeroch v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Svedectvom, že život v komunistickom Československu bol vtedy značne o mŕtvolách. O vraždách, ale aj o iných, jasných hrdinoch, ktorí tu zostali žiť, lebo odvážne túžili po slobode priamo v rodnej krajine.