Nehovoriac o tom, že vláda si predsavzala prijať až 12 ústavných zákonov, ale presadiť akékoľvek ústavné zmeny bude veľmi ťažké, ak nie úplne nemožné. Vyjadrenia expremiéra a momentálne šéfa najsilnejšej parlamentnej strany Roberta Fica („neverím jej ani pol slova“) naznačujú, že novej vláde nič nedaruje, a tak s najväčšou pravdepodobnosťou zostane všetko po starom – zákony navrhnuté tou druhou stranou budú vždy principiálne zlé.
Prvým testom vzájomnej spolupráce bude hlasovanie o obmedzení imunity. Už v nasledujúcich dňoch sa tak ukáže, či priepasť medzi obomi tábormi dokáže, aspoň v najdôležitejších veciach, preklenúť konštruktívny dialóg. Viaceré umiernené vyjadrenia Ivety Radičovej sú jasným signálom, že urobí všetko pre to, aby nebola pokračovateľkou druhej Dzurindovej vlády.
To, samozrejme, nevyhovuje „pravicovým jastrabom“ a vyvoláva zúrivosť i naľavo. Ako keď líder Smeru označil niektoré formulácie v programovom vyhlásení za snahu „účelovo okrášliť tento dokument nejakým sociálnym šálom“. Dá sa predpokladať, že svojich voličov bude s obľubou strašiť tromi slovíčkami: privatizácia, deregulácia a liberalizácia, ktoré sú dokonalým zaklínadlom proti „pravicovému zlu“.
Lebo aj keď premiérka odmieta radikálne reformy, ktorých ťarchu by na svojich pleciach znova niesli len občania, ak chce vláda zdravé a udržateľné verejné financie, úplne bezbolestné to nebude. V snahe zastaviť prudko rastúce zadlžovanie a postupne znižovať deficit verejných financií bude musieť najneskôr do konca roka povedať, ako to chce dosiahnuť. Keď nesiahne na 2. pilier ani na DPH, ani na dane, tak ako?