Neplačte, o chvíľu budú plakať ďalší

Reči sa hovoria, chlieb sa je. Čo iné sa dá povedať pri pohľade na nevôľu, ktorú vyvolal Ivan Mikloš svojimi návrhmi úsporných opatrení? Podaktorí blogeri sa pýtajú, či nám naozaj vládne liberálna pravica, niektorí kolegovia z médií hovoria rovno o socializme.

19.08.2010 07:44
Ivan Mikloš Foto:
Minister financií Ivan Mikloš
debata (111)

Keď si v programovom vyhlásení vlády prečítame, že vláda nebude zvyšovať sadzbu rovnej dane z príjmov a že „prípadné zvýšenie sadzby dane z príjmov môže byť spojené iba so zrušením či znížením niektorých odvodov“, zdá sa nám, že vieme, na čom sme: vláda sa dva mesiace po voľbách obracia chrbtom k sľubom, ktoré dala svojim voličom. Lenže po tejto vete ide ďalšia, podľa ktorej vláda „uskutoční audit existujúcich výnimiek v zákone o dani z príjmov a ďalších daňových zákonov s cieľom výrazného zníženia ich počtu“. Čo to znamená? Iba to, čo sa teraz deje: Mikloš nemení sadzby dane, lenže zoškrtaním výnimiek dosahuje z hľadiska ľudí, ktorých sa to týka, ten istý efekt. A tak možno s trochou zjednodušenia povedať, že minister financií s ministrom sociálnych vecí v skutočnosti zvyšujú daňové a zároveň aj odvodové zaťaženie. Robia to navyše tak, že môžu tvrdiť, že pritom plnia program svojej vlády.

Pointa ešte len príde; skladačka sa najprv musí skompletizovať. Súčasný pokus je iba jej prvým dielom. Slovo pokus je zatiaľ namieste. Po prvé, posledné slovo ešte nepovedala koalícia, pričom z reakcií Mostu a KDH sa dá tušiť, že tým slovom nebude stopercentný súhlas s návrhmi Mikloša a Mihála. Po druhé, nikto nemôže zaručiť, že zoškrtanie výnimiek naozaj splní svoj rozpočtový účel a prinesie štátu očakávaných 400 a viac miliónov eur.

Druhým dielom skladačky budú škrty vo výdavkoch štátu. Nielen vo formálnej podobe – keď ministerstvá dostanú zo štátneho rozpočtu menej peňazí – ale najmä, keď sa budú premieňať na zoštíhlenie či rovno ukončenie konkrétnych štátnych programov.

Dá sa očakávať, že vtedy budú spokojní mnohí z tých, čo dnes píšu o socializme. Podľa ich viery je totiž akákoľvek ekonomická aktivita štátu z princípu nemravná. Medzi nespokojnými zasa potom pribudne oveľa viac tých, ktorým môžu byť obavy o nejakú ideologickú čistotu slovenskej pravice ukradnuté.

Až keď sa táto skladačka skompletizuje (o rôznych doplnkoch, napríklad cenách energií, sa pobavme tak o rok, o dva), bude pointa hotová. To, čo sa u nás nazýva „liberálna pravica“, je partia, ktorá nikdy nevládla inak. Vždy v tom bola atmosféra finančnej katastrofy, ktorú vraj neodvráti nikto iný, iba oni. Vždy v tom bola viera, že najsprávnejšou odpoveďou je: „Nedám!“ A výsledkom bolo vždy šetrenie a škrty a následné chválenie sa, ako im to všetko pekne účtovne vychádza. Takáto filozofia vládnutia by tu bola na stole kríza-nekríza, Fico-Nefico.

Zhrňme si to: neplačte, priatelia, o chvíľu zaplačú ďalší. Voliči, čo sa u nás môžu rátať do bájnej strednej vrstvy, ešte žiadnej vláde nestáli za oveľa viac než za predvolebné sľuby.

111 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy