Mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy či zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku sú nepochybne správne opatrenia, ktoré prispejú k ozdraveniu verejných financií a zároveň pre dotknutých nie je sú úplne likvidačné.
Banky síce budú reptať, že bankový odvod výrazne zúži priestor na úverovanie bežných obyvateľov a firiem, a preto ho budú nútené premietnuť do cien poplatkov svojim zákazníkom, v skutočnosti však ide predovšetkým o to, aby akcionári dostali svoje dividendy. Tie síce nebudú také „tučné“, no plakať rozhodne nemusia.
Plakať nemusí ani Slovnaft, ktorý na lacnej ruskej rope kráľovsky zarobil. Kým v roku 2021 bol hrubý zisk Slovnaftu na úrovni 300 miliónov eur, vlani prekročil miliardu eur. A keďže bratislavská rafinéria opäť dostala výnimku zo sankcií na predaj výrobkov z ruskej ropy do Česka, tak najbližší rok má „vystarané“.
Alkohol a najmä cigarety, ktorým na Slovensku holduje stále mnoho ľudí, sú v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne lacné. Čiže priestor na zvyšovanie spotrebných daní tu stále je. Otázne však je, či vyššie ceny nespôsobia dopyt po výrobkoch z čierneho trhu. Očakávaný prínos tohto opatrenia by sa tak výrazne znížil.
Je zákonité, že po uplynulých troch rokoch, keď predchádzajúca vláda vyrobila obrovskú sekeru, musí prísť zvyšovanie poplatkov a daní. Účinok konsolidačného balíčka však oslabuje skutočnosť, že aj nová vláda sa rozhodla rozdávať.
Zrušenie jedného štátneho sviatku ako dňa pracovného pokoja je rovnako pozitívny krok. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ máme najviac štátnych sviatkov, čím ekonomika prichádza o nemalé príjmy. Za zváženie by preto stálo, či by rovnakým spôsobom nemal byť „škrtnutý“ aj niektorý z cirkevných sviatkov, čo však narazí na obrovský odpor cirkevných kruhov.
Tu sa výpočet pozitív končí, poslanci však schválili celkovo až 18 opatrení. Do prázdnej štátnej kasy nepochybne prinesú peniaze, chýbať však budú inde.
Azda najproblematickejšie sa javia nižšie odvody do druhého piliera. Vláda sa rozhodla, že na úkor budúcich dôchodcov uprednostní tých súčasných. Čo bude o 20 či 30 rokov, ju zjavne netrápi. No vzhľadom na to, že v rozpočte Sociálnej poisťovne na dôchodky už teraz chýba každoročne viac ako miliarda eur a táto diera sa musí plátať z iných zdrojov, pred sebou tlačíme obrovský problém, čo nás raz dobehne. Namiesto vyplácania 13. dôchodkov by preto bolo férové na rovinu penzistom povedať, že štát už teraz nemá ani na „bežné“ dôchodky.
No a v neposednom rade opatrenia v oblasti hypoték sú ukážkou „solidarity naruby“. Štát ide aj z daní tých, ktorí si nemôžu dovoliť vziať hypotéku, lebo jednoducho nie sú dostatočne „bonitní“ klienti, pomôcť ľuďom, ktorí si hypotéku dovoliť môžu, a keby tí zobrali rozum do hrsti, keď hypotéky boli lacné, a zafixovali by si ich na 5 či 10 rokov, tak by bolo po probléme.
Summa summarum: ozdravné opatrenia z kuchyne ministra Kamenického pomôžu, ale mohli pomôcť viac.