A je otázka, či nie je už po funuse. Je pravdou, že ceny potravín stále rastú. V novembri potraviny zdraželi o 7,6 %. To zďaleka nie je o 20–30 percent, ako to bolo ešte v nedávnej minulosti.
Pochopiteľne, globálne dodávateľsko-odberateľské reťazce sa po pandémii stabilizovali a ceny elektriny, plynu, ako aj pšenice a iných poľnohospodárskych komodít sa už dávno nešplhajú k desaťnásobkom cien platných pred ruskou inváziou na Ukrajinu. A ľudia pred Vianocami toľko zdražovanie v ponuke rôznych akcií reťazcov ani necítia. Proste, ceny potravín sa pomaly, ale isto stabilizujú.
To neznamená, že stačí sedieť so založenými rukami. Vláda si musí posvietiť na poľnohospodárov, potravinárov i na reťazce. Ceny mäsa, chleba či mliečnych výrobkov rástli viac ako v okolitých krajinách (okrem Maďarska) a oveľa viac ako v krajinách západnej Európy. A treba dodať, že už pred pandémiou boli vyššie ako v Maďarsku, Poľsku či Česku, a neraz i ako v Nemecku. Aj v analýze predloženej vládou vidno, že ceny potravín sú na úrovni 100 % celej únie. Iba naše platy nie sú rovnaké, sú hlboku pod touto latkou.
Železný zákon trhu je však neúprosný: vysoký dopyt rovná sa vysoké ceny; nižší dopyt, ceny idú dole. To bola vždy najúčinnejšia páka na rast cien, žiadne vládne opatrenia.
Čo s tým však vláda môže robiť? Ceny určuje trh, ponuka a dopyt. No trh na Slovensku je tak trochu zdeformovaný. Inak by si obchodné reťazce, potravinári a poľnohospodári nepripísali v čase krízy nadmerné zisky. Síce všetky tri subjekty sa medzi sebou obviňujú, kto môže viac za neúmerný nárast cien na pultoch obchodov, maslo na hlave majú všetci. Vo vládnom materiáli Analýza cenového vývoja základných druhov potravín 2/2023 je to presne ukázané. Ziskové prirážky v posledných troch rokoch riadne presahovali tie pred pandémiou.
Hoci v posledných mesiacoch išli prudko nadol, stále sa ešte nevrátili na štandardnú úroveň. V analýze tiež presne vidieť, ktorý faktor mal najväčší vplyv na ceny potravín – v posledných kvartáloch do júla tohto roka najmä reziduálny zisk. A analytici presne pomenovali, komu sa v ziskovosti darilo – najviac poľnohospodárstvu, potom potravinárstvu a až nakoniec na prekvapenie maloobchodu.
No čo s tým? Regulovať ceny potravín? V Maďarsku sa o to pokúsili, aj pri pohonných hmotách, a skončilo sa to fiaskom. Cenová kontrola vybraných druhov potravín zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie veľa toho nezmôže. Aj v Česku sa to skončilo tak nijako. Hoci pravidelné reportovanie o cenách (v rozsahu výkazu ziskov a strát) má svoj význam, vytvorí tlak na poľnohospodárov, potravinárov či reťazce, ktoré si už budú dávať čertovský pozor na svoje správanie, vplyv na ceny potravín bude minimálny.
Ale dobre, určite lepšie ako nič. No každý z nás by si mal uvedomiť, že za rast cien si môžeme aj my sami. Totiž, i keď máme čoraz hlbšie do vrecka, nakupujeme, akoby sa nechumelilo. Železný zákon trhu je však neúprosný: vysoký dopyt rovná sa vysoké ceny; nižší dopyt, ceny idú dole. To bola vždy najúčinnejšia páka na rast cien, žiadne vládne opatrenia.