Nielen preto, lebo vládna koalícia je ešte dosť súdržná na to, aby pripustila taký zásah do svojich radov. Krok do prázdna je to aj preto, lebo hoci Richard Sulík sa počas prázdnin už stihol predviesť „v plnej kráse“ ako politik, ešte sa nestihol diskvalifikovať ako funkcionár parlamentu.
Treba dať za pravdu politológovi Michalovi Horskému: Sulíkove doterajšie prešľapy majú charakter stranícky, prípadne majú do činenia so základnou politickou kultúrou – no zatiaľ neoprávňujú rozmýšľať o výmene druhého najvyššieho ústavného činiteľa v štáte. To by bol čin celkom iného kalibru.
Aby sme si rozumeli: niet pochýb, že Sulík nemá dispozície na to, aby vládol. Lenže o tom v júni rozhodli voliči, ktorých zlákala predstava novej šťuky v pravicovom rybníku. Šťuky, ktorá má vo všetkom jasno, na všetko má pohotovú a jednoduchú odpoveď, a ktorej osobné majetkové pomery údajne svedčia o jej šikovnosti. Varovné hlasy zostali nevypočuté. Jednoducho proti gustu…
Dá sa predpokladať, že ak niečo zamáva s popularitou strany SaS a jej predsedu v očiach ich fanúšikov, nebude to jedno prázdne referendum. Sulík vie, že mu v jeho kruhoch veľmi neuškodí, keď sám vlastné referendum v podstate odbojkotuje. K imidžu ideálneho voliča SaS totiž neodmysliteľne patrí silný „pragmatizmus“. Taký, ktorý v prípade referenda velí hodiť rukou: všetci predsa vieme, že spisovanie petície za vypísanie referenda bolo súčasťou politickej kampane SaS pred voľbami. Všetci vieme, že účel splnilo, keďže SaS sedí vo vláde a Sulík na čele parlamentu. Všetci tušíme, že na konanie referenda sa už vlastne pominuli dôvody… No a čo?
Voliči, ktorým je vlastný iný spôsob uvažovania, taký „pragmatizmus“ odsúdia. Rovnako ako povýšenectvo, ktoré z neho priam kričí. A keď sa raz Sulík poseká so zvyškom vládnej koalície alebo keď sa ho tá pokúsi zbaviť – podobne, ako keď sa vo volebnom období 2002 – 2006 pokúšali zbaviť „šťuky“ Pavla Ruska – títo voliči určite nebudú prekvapení ani pobúrení.
Dovtedy, pravdaže, nebude od veci pripomínať si, prečo Sulík neznamená prínos ani pre našu demokraciu, ani pre toto konkrétne volebné obdobie. Je však otázne, či odvolávacie divadlo v parlamente, v ktorom si budú SaS a Smer striedavo liať na hlavy kýble invektív a podozrení, je hodné väčšej pozornosti ako všetky podobné divadlá. Robert Fico s Pavlom Paškom kontra Richard Sulík? V otázke, kto je povolaný viesť náš zákonodarný zbor? Je možné, že sa pobavíme. No to bude asi tak všetko.