Tzv. tretí Newtonov zákon hovorí, že tam kde je akcia, prichádza zákonite aj reakcia. Bez jedného by nebolo druhé. Opozícia nemá veľa prostriedkov, ako zablokovať zákony, ktorými sa koalícia chystá zrušiť špeciálnu prokuratúru, preto používa obštrukciu. Že to už prekračuje únosnú mieru, je druhá vec. Počúvať, ako exminister Roman Mikulec či Marek Krajčí čítajú dlhé hodiny nepochopiteľné cifry a kódy „06 ú 09 01“ je prisilná káva aj pre toho „najotrlejšieho“ pozorovateľa našej bizarnej politickej scény.
Prijatie rozpočtu je prioritou každej vlády. Aj keď s predloženým návrhom opoziční poslanci nebudú súhlasiť, stále je to lepšie, ako keby sa krajina ocitla v rozpočtovom provizóriu.
Matovičovci si možno myslia, že čím horšie, tým lepšie (pre nich). Je to však veľmi krátkozraké. Ak nebude prijatý rozpočet, nevytrestajú tým Fica, ale všetkých občanov Slovenska. Provizórium by malo za následok zhoršenie ratingu (len nedávno agentúra Fitch znížila ratingové hodnotenie Slovenska o jeden stupeň). Znamenalo by to, že štát by si požičiaval drahšie, čo by malo negatívny dosah na obyvateľov.
Matovičovci si možno myslia, že čím horšie, tým lepšie (pre nich). Je to však veľmi krátkozraké. Ak nebude prijatý rozpočet, nevytrestajú tým Fica, ale všetkých občanov Slovenska.
Politici radi a často hovoria o tom, že ich úlohou je spájať občanov. To, čo sa však momentálne deje v parlamente, ešte viac polarizuje spoločnosť. Oba tábory majú nepochybne svojich skalných fanúšikov, ktorí sa cítia z toho či onoho dôvodu víťazmi, no v konečnom dôsledku sme porazení všetci.
V podstate je súčasný vývoj len pokračovaním toho doterajšieho. Tak ako Matovičova vláda chcela pomáhať rodinám a doplatili na to samosprávy, ktorým chýbali peniaze, tak súčasná vláda sa rozhodla, že bude preferovať dôchodcov na úkor ostatných. V skutočnosti však aj jedna, aj druhá garnitúra iba vyberajú peniaze ľuďom z jedného vrecka a dávajú ho iným do druhého vrecka.
V skutočnosti z toho bežní ľudia nemajú žiadny osoh, lebo balík peňazí, ktorý spoločne vytvoríme, je iba jeden. Namiesto toho, aby sa politici snažili tento balík zväčšovať a bolo by možné rozdať viac všetkým – volia si ľahšiu cestu. Ťahajú ľudom medové motúzy pod fúzy, popritom štvú jednu skupinu obyvateľstva proti druhej. Jednoducho sledujú len svoje záujmy, riadiac sa osvedčeným princípom: rozdeľuj a panuj!
Lenže Slovensko, to sú aj rodičia s deťmi, ktorí nevedia nájsť miesto v škôlke, mladé rodiny s hypotékami, chorí čakajúci mesiace na operáciu v nemocnici, Rómovia žijúci v osadách bez pitnej vody aj dôchodcovia s nízkymi penziami. My všetci tvoríme túto spoločnosť.
My všetci sme Slovensko, nedajme sa preto politikmi rozoštvať!