Mladí ľudia medzitým spontánne opúšťajú svoje rodiská s predsavzatím nikdy sa tam nevrátiť. A najmä malé obce pomaly, ale isto starnú a vymierajú. V lepších prípadoch sa stávajú skanzenmi pre „satelitárovüg“, chalupárov a turistov.
Ak má mať samospráva svoj politický zmysel, potom je dôležité, aby o obecných záležitostiach rozhodovali tí, čo v danej obci žijú. Lenže na to, aby sa z politického zmyslu nestal hospodársky nezmysel, treba ešte čosi: peniaze. Možno je pravda, že zrušením starostov a ich úradníkov (ak si nejakých vôbec môžu dovoliť) v malých obciach by sa v skutočnosti veľa prostriedkov neušetrilo. Lenže zlúčením do väčších celkov by sa aj menšie obce mohli dostať k väčším prostriedkom. Typickým príkladom sú eurofondy, ku ktorým sa malé dediny nemajú šancu dostať už z princípu.
Porovnanie s Dánskom hovorí za všetko: táto severská krajina s podobnou sociálnou štruktúrou i počtom obyvateľov má desaťkrát menší počet samospráv. A nedá sa povedať, že by Dánsko malo preto v porovnaní s nami nejaký demokratický deficit. Skôr naopak. Na opačných miestach rebríčka je aj vo vnímaní korupcie. Takže je jasné, že obce sa majú zlučovať a ak to nejde podobrotky miestnymi referendami, potom má zasiahnuť vrchnosť v podobe vlády a príslušnej zmeny zákonov?
Ani také jednoduché to asi nebude. Keď zástupcovia malých obcí hovoria, že v prípade zlúčenia s väčšími budú ťahať za kratší koniec povrazu – a vo výsledku môžu byť na tom ešte horšie, ako sú teraz – vo väčšine prípadov nehovoria o svojich dojmoch, ale o reálnych skúsenostiach. Na Slovensku je to totiž tak: keď si niekto vezme pod patronát okrem svojej i susedovu slivku, hádajte, ktorá skôr vyschne?
Už aj preto je ťažké zaujať jednoznačný postoj. Ak sa ponechá súčasný stav, mnohé obce sa v zúfalstve zrejme naozaj začnú zlučovať dobrovoľne. Lenže to už môže byť neskoro. Na druhej strane, ak sa zasiahne zhora, k slovu sa dostanú nové miestne „mafieüg“.
Čo sa dalo lukratívne speňažiť (predovšetkým pozemky), to sa už v drvivej väčšine dávno speňažilo. Teraz sa súťaží už len o to, kto kde bude príslovečnou žabou na prameni. Obecných peňazí nie je veľa, ale nehovorme si, že sa nepoznáme: keď netečie, nech aspoň kvapká.