Minulá vláda očakávala, že z eurofondov príde 3,6 miliardy eur, ale skutočnosť bude tento rok ďaleko od tejto sumy. Ak pritom peniaze neprídu, je tu riziko, že ekonomika sa bude zviechať z krízy pomaly, čo sa prejaví na nízkej tvorbe nových pracovných príležitostí a v konečnom dôsledku na tenších peňaženkách občanov.
Aby sa prípadný výpadok eurofondov neprejavil na ekonomike, vláda by do nej musela nalievať štátne peniaze, čo by zase prehĺbilo zadlžovanie krajiny. Eurofondy ministerstvo financií zaradilo do rozpočtu tak, ako majú jednotlivé ministerstvá ambíciu ich čerpať. Až priebeh budúceho roka ukáže, či rezorty nemali veľké oči. Podľa skúseností z minulosti sa navyše eurofondy často stávali skôr predmetom zákulisných bojov lobistov.
Rozpočtom vláda zároveň smeruje bližšie k vyrovnanému hospodáreniu. Deficit má klesnúť z tohtoročného predpokladu 7,8 percenta výkonu ekonomiky na 4,9 percenta. Vláda teda chce žiť na dlh menej, a to má prispieť k nižšiemu zadlžovaniu budúcich generácií.
Táto myšlienka má však svoj háčik v podobe obrovského zaťaženia rodín, ktoré príde v roku 2011. Úsporný balíček spôsobí vyššie výdavky bežnej štvorčlennej rodiny o 25 eur mesačne, čo dáva ročne sumu 300 eur. Takáto záťaž je privysoká a kabinet ju mal rozložiť na dlhšie obdobie. Získať 770 milióna eur za rok na občanoch je priveľa.
Šetrenie vlády je pritom na rozdiel od úspor na ľuďoch aj o marketingu. Vláda tvrdí, že svoje výdavky zníži o 985 miliónov eur, čo však nie je celá pravda. Značnú časť tejto sumy kabinet získa vďaka tomu, že na budúci rok neočakáva dosahy povodní, samosprávy dostanú s koncom krízy viac peňazí, či pre spiacich investorov netreba stimuly. To nie je zásluha vlády. Jej skutočné šetrenie bude podľa všetkého menšie ako úspory, ktoré chce od ľudí, čo nie je dobrý prístup.