Realita je dnes však taká, že Robert Fico je opäť premiérom a chystá sa vyhrať ďalšie parlamentné voľby. A či sa nám to páči alebo nie, tvrdí, že opäť dáva góly.
Sám sa v tomto zmysle vyjadril v rozhovore pre TASR. Vraj čo je na tom, že už chcel z politiky odísť? Prečo mu to opozícia otrieskava o hlavu? „To akoby futbalista, ktorý má vážne zranenie kolena, avizoval koniec kariéry a potom ho kritizovali, keď sa mu podarí zo zranenia dostať a opäť dáva góly. Tak ak som presvedčený, že aj ja v tej politike góly stále dokážem dávať, tak je predsa prirodzené, že v nej ostávam,“ povedal premiér.
Fico si zjavne verí a má zrejme prečo. Opozícia neťahá za jeden povraz. Opäť je tu Matovič a tí druhí, teda Sulík, Šimečka a Majerský. Partička SaS, PS a KDH len pár mesiacov po voľbách podporuje občianske protesty proti vládnej garnitúre. Mali pritom šancu nedopustiť Ficov návrat pred štvrťrokom, ak by si boli zvolili úspešnejšiu taktiku.
Fico je pragmatik. Nie je to Vladimír Mečiar, ktorý vyšinutým spôsobom valcoval všetko, čo mu stálo v ceste a vychýlil Slovensko z európskej dráhy. Líder Smeru si ide tvrdo za svojím, ale veľmi dobre si uvedomuje, čo robí. Keď v roku 2019 vznikol cyklus dokumentov o bývalých siedmich premiéroch nakrútený študentmi VŠMU, Fico vo filme dostal otázku, či sa dlho rozhodoval, keď mal prenechať kormidlo Pellegrinimu po občianskych protestoch v roku 2018, či to bolo ťažké rozhodovanie.
Bez váhania odpovedal, že nie – rozhodol sa vraj za päť minút.
„Nemám už iné kariérne ambície,“ vyhlasuje dnes s tým, že chce do konca života pôsobiť v profesionálnej politike. Už jedine že by si dal vlastný gól.