Ak sa niečo ukázalo, bol to fakt, že tu už vôbec nejde o minikauzu jedného či dvoch vládnych úradníkov, ale o hlboký problém vládnej koalície, ktorý trvá naďalej.
Predsedníčka vlády na začiatku týždňa považovala to, v čom sa ocitli Martin Chren a Ivan Švejna za etický problém a konflikt záujmov. Napriek tomu, že ho Chren vraj odstránil, keď zmluvu medzi agentúrou „svojho“ ministerstva a „svojou“ nadáciou vypovedal, Radičová hovorí, že keby sa toto stalo v SDKÚ, skončilo by sa to rezignáciou oboch. Na konci týždňa hovorí Radičová to isté, čo hovorila na jeho začiatku. Akurát, že Chren a Švejna zostávajú na svojich postoch.
Keď sa Radičovej zdajú byť úvahy o jej slabosti ako premiérky nenáležité, nech teda sama navrhne, ako inak opísať to, čo vidíme v priamom prenose. Sulíkov „výklad“, že premiérka je skrátka prístupná rozumným argumentom, je smiešny. Radičová predsa nezmenila svoj názor na vec. Akurát s ňou nič neurobila.
Čistka v Agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania, spojená s vyšetrovaním toho, ako sa tam v posledných rokoch tunelovali fondy, je od premiérky určite chvályhodným činom. Nikto, kto sleduje politiku dlhšie ako dva týždne, nepochybuje, že za predchádzajúcej garnitúry patrilo drzé kradnutie verejných fondov k obľúbeným športom činovníkov vo všemožných agentúrach a inštitúciách. Bolo by skôr prekvapujúce, keby existoval útvar, v ktorom sa tak nedialo.
O to viac potom bije do očí, keď Radičová s vážnou tvárou zaujíma rovnaký postoj ako jej predchodca. Ako to zaznelo už včera v rámci brífingu, „odovzdanie“ kauzy konfliktu záujmov štátnych tajomníkov do rúk Najvyššieho kontrolného úradu je totiž presne spôsob, akým si vyrábal politické alibi v kauzách jeho koaličných partnerov Robert Fico.
NKÚ môže skontrolovať či hayekovci minuli tých viac ako milión eur, ktoré dostali v časoch bývalej vlády, naozaj tak, ako im to predpisovala zmluva. Lenže tu ide napríklad o to, či tie zmluvy v prvom rade získali za transparentných podmienok. No a predovšetkým: nijaká správa NKÚ nevyrieši premiérkin názor na „etický problém a konflikt záujmov“ ohľadom zmluvy, ktorú hayekovci získali v čase, keď už sedeli vo vláde. Etický problém a konflikt záujmov je predsa čosi iné ako napríklad sprenevera, či nie?
Ako hovorí Radičová, z hľadiska princípu nie je dôležité, či tu išlo „iba“ o osemtisíc eur a inde trebárs o milióny. S tým sa dá len súhlasiť. Zároveň hovorí, že Fico jej nemá čo radiť, ako má riešiť problémy. Plným právom. Prečo ich však potom „rieši“, ako keby sa radila práve s ním?