Počas roka sa objavili viaceré hodnotenia ekonomického rozvoja. Jednoznačne z nich vyplynulo, že Slovensko od roku 2015 začalo zaostávať za ostatnými krajinami EÚ, aj za tými postkomunistickými. Prepadlo sa takmer na samotné dno, na ktorom sa usadilo Bulharsko.
Ľudia ekonomickú krízu, zvlášť dvojcifernú infláciu, na životnej úrovni až tak dramaticky nepocítili, ako mohli. A to vďaka štedrej energetickej pomoci, zvyšovaniu dôchodkov, výdatnému inflačnému „dorovnávaniu“ miezd v štátnej a vo verejnej správe či tzv. Matovičovmu rodinnému balíčku. Aj preto už v tomto roku platy začali porážať infláciu. No aký je výsledok? Jednoznačne najvyšší, šesťpercentný, deficit verejných financií v únii.
Práve bývalý minister financií Igor Matovič vytrvalým presadzovaním tzv. rodinného balíčka ešte v lete 2022 vyslal slovenskú ekonomiku na zbytočnú dobrodružnú cestu. Niežeby si rodinné prídavky alebo daňový bonus na deti nezaslúžili zvýšenie, no malo to byť urobené s citom, postupne, aby to ekonomike nespôsobilo veľký šok. Do toho prišla neprimeraná pomoc pri trhovo neadekvátne vysokých cenách elektriny a plynu. A nakoniec dôchodkové „bonusy“ od každej vlády, pretože každá z nich sa chce zapáčiť seniorom, ktorí poctivo chodia na voľby. Len za prvých desať mesiacov Sociálna poisťovňa vykázala schodok 213 miliónov eur.
Pre sebou valíme vysoký deficit verejných financií, stále nemalú infláciu, technologický dlh, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, rastúcu chudobu (napriek rastúcim platom), vysoký investičný dlh v zdravotníctve, školstve, v infraštruktúre (mosty, cesty).
Masívne odchody do predčasného dôchodku – ktoré vykopali riadnu dieru na pracovnom trhu – dôchodky neraz len o niečo nižšie ako preddôchodková mzda či neprimerane vysoké výsluhové dôchodky napovedajú, že penzijný systém potrebuje audit. Vidieť spásu iba v druhom pilieri, teda zákonom nanútenom povinnom prevedení časti mzdy na účty súkromných spoločností, ktoré ich majú „bohato“ zhodnotiť, už dávno vyšlo vo svete z módy.
Mnohé malé a stredné podniky sú podfinancované, chýba im kapitál na výmenu zastaraných technológií, na investície do výskumu. Vôbec na Slovensku do vedy a výskumu oproti iných štátom únie investujeme iba zlomok. Ak chceme udržať krok so zvyškom Európy i sveta, musíme po 30 rokoch premodelovať ekonomiku. Na nízke mzdy a zahraničné investície sa už nedá spoliehať. Práveže nízka nezamestnanosť ťahá hore platy a novú pracovnú silu treba hľadať už iba v zahraničí.
Našťastie nadnárodné korporácie sa rozhodli na Slovensku investovať do elektromobility (baterkární) ) a veľké investície smerujú aj na východ (treba v tomto pochváliť bývalé vlády). Čo spolu s veľmi racionálnou požiadavkou Roberta Fica, aby európska pomoc pre Ukrajinu smerovala aj do pohraničných oblastí jej susedov, môže konečne riadne pozdvihnúť menej rozvinuté regióny.
Pre sebou valíme vysoký deficit verejných financií, stále nemalú infláciu, technologický dlh, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, rastúcu chudobu (napriek rastúcim platom), vysoký investičný dlh v zdravotníctve, školstve, v infraštruktúre (mosty, cesty). V uplynulom roku sme si kúpili čas, v nasledujúcom prichádza čas na splácanie úveru. Zameškaný rok bude bolieť.