Bratislavčanom môže byť jedno, keď sa mestské časti vyhovárajú na magistrát a naopak. Herne vznikali s požehnaním mesta i jeho častí. Oboje sa prekrýva a oboje znamená jedno: keď má niekto pocit, že sa už nevládze zbaviť peňazí prostým pitím, naporúdzi je vždy nejaký ten blikajúci automatický zlodej. Hneď za rohom. Alebo rovno za dverami tej istej krčmy.
Naša legislatíva o hazarde nie je liberálna. Je len hlúpa. No ani hlúpe zákony nenútia predstaviteľov samospráv, aby sa tiež správali hlúpo.
Odsúdiť pokrytectvo strán, ktoré dopustili tento stav (nezištne?), samozrejme ešte neznamená súhlasiť s výstavbou komplexu v Jarovciach. Naopak.
Bratislave nechýba ďalšia kombinácia hazardu s políciou a samosprávou. Chýbajú jej predstavitelia, ktorí nebudú kšeftovať ako najatí a kričať iba vtedy, keď si chcú odrazu „omočiť“ aj protivníci – v tomto prípade z bývalej vlády. No a čo sa ich týka, tí nech radšej ďalej chodia pekne do Monaka: ono sa nejaké to miestečko na jachte vždy nájde, všakže? Mimochodom, keďže kšeftovanie v Bratislave malo vždy ekumenický charakter, nie je vylúčené, že sa na tej istej jachte stretnú s tými, čo sa dnes tvária ako cnosť sama.