Prehovorila k nám nielen ako najvyššia ústavná činiteľka na začiatku nového roka, ale aj ako bilancujúca politička, ktorá chce občanom a občiankam zanechať nejaký odkaz.
Nepriamo tiež pripomenula tragédiu, pri ktorej v dôsledku šikanovania na škole zomrel študent. Svoju pozornosť venovala aj sociálnym problémom, de facto hovorila o pracujúcej chudobe, keď podotkla, že chudoba sa už dlho netýka iba ľudí, ktorí stratili prácu, ale „aj pracujúcich ľudí a celých rodín, ktoré žijú bez rezerv a v podmienkach ohrozujúcich ich dôstojnosť“. V tejto súvislosti správne upozornila na skutočnosť, že najviac ohrozené sú dnes neúplné, jednorodičovské rodiny, a najmä deti. Vláda Roberta Fica sa môže už tento rok vytiahnuť a ukázať, či nemala pomoci len plné ústa.
Čaputová neobišla ani najdôležitejšiu udalosť minulého roka – predčasné voľby. Ako pripomenula, k demokracii patrí aj striedanie vlád. „Voľbami sa však nevymieňa spoločnosť a nesmú sa meniť demokratické hodnoty, na ktorých je založená,“ zdôraznila, a to je asi najzásadnejší odkaz pre kabinet Roberta Fica.
Zároveň je to nepriame zhodnotenie vládnutia uplynulých troch vlád – vlád Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré napriek nedostatkom jasne deklarovali inklináciu k európskym západným hodnotám. Prezidentka tentoraz explicitne nespomenula Ukrajinu, ale možno len nechcela časť spoločnosti iritovať. „Pri budovaní našej štátnosti teda potrebujeme hodnotovú kontinuitu. Nielen deklarovanú, ale reálnu,“ povedala. Uvidíme, čo si z toho koalícia odnesie, v zásade si však nemusí odniesť nič.
Napokon sa prihlásila k odkazu Václava Havla, keď povedala, že potrebujeme „viac pravdy a lásky“. Prezidentka pôsobila unavene a ak odchádza z paláca s istým znechutením z dotyku s mocou, máme pre ňu aj pochopenie.