Za zlú stratégiu by mali padať hlavy. Nebudú a ani nemusia, stačí zmena myslenia: nie v prvej vete tvrdiť, že Rusko je slabé, nemá budúcnosť a skolabuje. A v druhej strašiť, že ak nič neurobíme, to (slabé) Rusko bude o pár mesiacov na hraniciach so Slovenskom, prípadne dobyje celú Európu až po Island. Je to protirečenie, logický nezmysel. Musíme sa konečne pozrieť pravde do očí.
Sankcie ruskú ekonomiku nezruinovali, šliape. Kremeľ európske trhy nahradil najmä ázijskými. Veď len v Číne a Indii žijú spolu tri miliardy ľudí (EÚ, USA a Kanada nemajú spolu ani miliardu obyvateľov). Ruská vojnová ekonomika s výpomocou z Iránu a zo Severnej Kórey valcuje zbrojársku výrobu v krajinách NATO. Sklady sa vyprázdnili, podpísali sa nové dlhodobé kontrakty, ale na to, že dlhší konflikt na Ukrajine si vyžaduje oveľa viac munície, sa zabudlo.
Má súčasné krviprelievanie ešte zmysel? Rovnaká rétorika, rovnaké stratégie v prvej svetovej vojne viedli do záhuby: bitky o Verdun, o Ypres a na rieke Somme boli iba „mlynčeky na mäso“ a dlho potom výstrahou. Američania zase zakúsili masívne straty na životoch v konflikte vo Vietname, ktorý nikam neviedol. Žiadne poučenie?
Má súčasné krviprelievanie ešte zmysel? Rovnaká rétorika, rovnaké stratégie v prvej svetovej vojne viedli do záhuby: bitky o Verdun, o Ypres a na rieke Somme boli iba „mlynčeky na mäso“ a dlho potom výstrahou.
Nastal pat. Kyjev si je vedomý, že v súčasnom nasadení nemá šancu oslobodiť krajinu od okupantov. A Rusko zase nemá silu dobyť polovicu Ukrajiny, ako bolo pôvodným zámerom. No stratégia, že to bude Putin, kto bude prosiť o mier, úplne zlyhala. Teraz je to vládca Kremľa, kto si určuje podmienky. O vzdaní sa dobytého územia s veľkosťou bývalého Československa už ani nie je reč. Rusko teraz mieri na dôležité mestá ako Charkov, Dnipro a Záporožie. A, samozrejme, pokračuje v psychicky účinnom nočnom bombardovaní celého územia Ukrajiny. Množiace sa poplachy a žiadne pozitívne vyhliadky na fronte vedú k apatii.
Aj preto má Ukrajina, rovnako ako Rusko, problém s mobilizáciou. Odhodlanie brániť svoju vlasť, obetovať pre ňu život, keď to nikam nevedie, rýchlo vyprchá. Mnoho mužov mladšieho a stredného veku dlhšie sa pohybujúcich v krajinách EÚ napovedalo, že pravda je inde, ako znela oficiálna verzia. Dnes už vieme, že za tým stojí „tradičná“ všadeprítomná korupcia, ktorá sa na Ukrajine opäť rozmohla.
Ružovo to už nevyzerá ani s rýchlym prijatím Ukrajiny do EÚ. Každý triezvo uvažujúci človek vie, že Kyjev je len veľmi ťažko schopný prijať všetky podmienky. Pravdepodobnejší scenár je, že integrácia bude prebiehať salámovou metódou ako v prípade poľnohospodárskych produktov či automobilovej nákladnej dopravy. Bez pokoja zbraní nie je možné ani začať s masívnymi investíciami do obnovy krajiny. Boli by to z okna vyhodené peniaze – Rusko by takéto územia bombardovalo.
Sadnúť si k rokovaciemu stolu a dosiahnuť pokoj zbraní vôbec neznamená kapituláciu. Ak sa chceme v spore s Ruskom posunúť ďalej, musíme zmeniť stratégiu a najmä uvažovanie. No to by sme museli mať na Západe osvietenejšiu politickú garnitúru.