V oficiálnom vyhlásení SNS sa uvádza, že toto rozhodnutie Zuzany Čaputovej vníma so zadosťučinením, lebo „prezidentka vo svojom zdôvodnení nenamieta vznik samotného ministerstva, ale ďalšie zmeny, ktoré novela zákona obsahuje“.
Predpokladajme, že koalícia urýchlene zvolá mimoriadnu schôdzu parlamentu a prezidentkino veto prelomí. Andrejovi Dankovi sa tak konečne splní sen o „jeho“ ministerstve. Aký zmysel potom malo prezidentkino veto?
Predovšetkým, čierna škvrna v podobe „prílepku“, ktorý k zákonu poslanci pridali, zostane. Novela totiž obsahuje aj viacero závažných zmien, ktoré vzbudzujú vážne pochybnosti o jej ústavnosti a zákonnosti. Je dosť možné, že napokon skončí na Ústavnom súde.
To, že hlava štátu ju vrátila poslancom Národnej rady na opätovné prerokovanie, teda nepochybne malo zmysel. Upriamila tým pozornosť na to, že vláda si chce uzurpovať kompetencie, ktoré jej neprináležia.
Asi najviac výhrad prezidentky smeruje k zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nepozdáva sa jej ani to, že zákon v podstate dláždi cestu Tiborovi Gašparovi na čelo SIS, a v neposlednom rade má výhrady aj k tomu, že udeľovanie licencií na obchodovanie so zbraňami by prešlo spod ministerstva zahraničných vecí a SIS pod ministerstvo obrany (čo vzhľadom na podnikanie Roberta Kaliňáka v tejto oblasti zaváňa konfliktom záujmov).
Všetko to sú relevantné výhrady a ukazujú na to, že buď bol zákon šitý horúcou ihlou (a poslanci nevedeli, čo činia), alebo to bol zámer (a veľmi dobre vedeli, čo chcú dosiahnuť). V oboch prípadoch však platí, že nemožno mlčať.