Teraz je v úlohe dobrých vládna koalícia. V úlohe zlých je opozícia na čele so Smerom. Anna Belousovová, ktorá hlasovala s vládou, sa neráta. Ona totiž nehlasovala s vládou, ale proti Jánovi Slotovi. A to je celkom iný príbeh.
Príbeh o trestnoprávnej imunite je takýto: existuje jeden sympatický princíp, podľa ktorého sú si občania pred zákonom rovní. Druhý, rovnako sympatický princíp spomína naša ústava v článku 50: „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“ Keď poslanca chráni pred trestným stíhaním ustanovenie, podľa ktorého o ňom (teda o začatí stíhania) musí rozhodnúť Národná rada, potom u nás nie sú všetci občania pred zákonom rovní. Keď politici v Národnej rade môžu takto zastaviť už aj samo overovanie podozrení, pre ktoré má byť jeden z nich stíhaný, potom je v ich rukách moc zabrániť tomu, aby o jeho vine či nevine rozhodol súd. Človek nemusí byť právny expert, aby cítil, že to nie je v poriadku. Práve o týchto základných princípoch, nie o inom, by sa mala viesť debata o trestnoprávnej imunite členov parlamentu.
Je scestné, keď sa diskusia na vážnu tému zvrháva v rukách populistov z SaS na pseudorevolučné bilbordy typu: „Zoberte poslancom imunitu!“ (Pričom o výsledku by tak či onak rozhodoval parlament.) A dupľom je scestné, keď Robert Fico robí narážky na to, že imunitu nie je možné obmedziť aj preto, lebo „opozícia je dnes kriminalizovaná“. Vracia sa azda šéf Smeru k svojej obľúbenej téme, že Slovensko nie je právnym štátom? A to sme kedy stihli – tri mesiace po jeho odchode z vlády? Alebo sme neboli právnym štátom ani za vlády jeho kabinetu? Ale predovšetkým: ak tu hrozí perzekúcia opozície, ako jej potom zabráni ponechanie ustanovenia, podľa ktorého o vydaní poslanca na trestné stíhanie rozhoduje parlament, čiže vládna väčšina?
V skutočnosti nemá zmysel rozoberať filipiky, ktorými politici zahmlievajú prostý fakt: že totiž aj v takej vážnej veci, akou je rovnosť občanov Slovenska pred zákonom, rozhodujú na základe svojich podenkových straníckych potrieb a „stratégií“.
Seriál sa utorkovou epizódou určite neskončil. Nabudúce bude v úlohe dobrých ten a v úlohe zlých onen. Argumenty budú iné, no vlastne stále tie isté: jedni chcú, druhí nie – a výsledok bude nie. Pokusov o zúženie či zrušenie poslaneckej imunity tu bolo, keď budeme rátať priestupkovú i trestnoprávnu, v posledných dvoch dekádach hádam zo desať. Oproti nekonečným teleomáčkam to nevyzerá veľa. Ale čo sa výpovednej hodnoty o našej spoločnosti, politike a demokracii týka – kam sa hrabe nejaký Panelák!