Vôľa ľudu alebo verejný záujem? (Gašpar a špeciálna prokuratúra)

Smelé reformy z dielne štvrtej Ficovej vlády opätovne vyvolali otázky, na ktoré desaťročia márne hľadáme odpovede. Kde leží hranica medzi právom poslancov, daným vôľou občanov vyjadrenou vo voľbách, presadiť silou čokoľvek, a širším verejným záujmom, ako argumentuje pobúrená opozícia?

03.01.2024 19:00
debata (41)

To sa týka rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), novely Trestného zákona, dosadenia Tibora Gašpara za riaditeľa SIS alebo spôsobu vymenúvania a odvolávania predsedov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pri vetovaní posledných dvoch menovaných prezidentka argumentovala rozhodnutiami Ústavného súdu SR.

Znamená to, že, čo nie je v rozpore s ústavou, je legitímne? Nie, legálne neznamená legitímne – a naopak. Práve nožnice medzi legitimitou a legálnosťou sa v poslednej dobe nielen u nás a za súčasnej vlády, ale všade vo svete dramaticky roztvárajú. Ak teda opozícia vyčíta súčasnej vláde, že rušenie špeciálnej prokuratúry nie je vo verejnom záujme, tak by sa mala pozrieť do zrkadla: čo robila počas pandémie? Matovičove opatrenia často v rámci výnimočného stavu boli legálne, ale neraz ďaleko za hranicou legitímnosti. To sa týka plošného testovania, nákupu vakcín Sputnik V alebo pretlačenia tzv. rodinného balíčka či očkovacej lotérie, ktoré vyprázdnili štátnu kasu.

Kritika Ficovej vlády, že prijíma dôležité zmeny v chvate a bez diskusie, je na mieste. No druhým dychom treba dodať, že opoziční politici majú na tom nemalý podiel. Pretože aj oni posunuli latku zneužívania moci príliš nízko.

Je to proste dilema: má ktorákoľvek vláda právo pretlačiť kontroverzné opatrenia silou len preto, že má väčšinu v parlamente čo len o jeden hlas? Alebo má dbať na názor širšieho spektra odbornej i laickej verejnosti, pretože v drvivej väčšine ju nevolila väčšina občanov republiky a dosah opatrení má vplyv na celú spoločnosť? Nebola to práve minulá koalícia, ktorá si až príliš vzala k srdcu legendárny výrok predsedu NR SR za Smer Pavla Pašku „vyhraj voľby, môžeš všetko“? A ako bolo za vlád Mikuláša Dzurindu či Ivety Radičovej? Kde leží hranica medzi silou a konsenzom?

Dvojakú morálku pozorujeme aj u Gašpara. Hoci je pravda, že je obžalovaný, stále platí prezumpcia neviny. No kde boli morálne apely dnes opozičných politikov, keď schvaľovali za šéfa Generálnej prokuratúry, potom špeciálnej, odsúdeného za prečin usmrtenia, advokáta a bývalého politika Daniela Lipšica? Tak ako Lipšic, aj bývalý policajný prezident Gašpar je profesionálne zdatný, tak kde je rozdiel?

Hoci, ako povedal Robert Fico, vymenovanie Gašpara nie je také horúce, lebo sa ukázal ako veľmi zdatný politik a Smeru možno bude viac nápomocný ako politik v parlamente, než ako „odsunutý“ na stoličke šéfa tajných.

Vo vyspelých demokraciách sa odstupuje za oveľa menšie prehrešky, už pri podozreniach, no na Slovensku sme niekde inde. Podvádzanie na vysokých školách, plagiátorstvo nehrá žiadnu rolu. A vynechať nemožno ani morálnymi apelmi a európskymi hodnotami prekypujúce PS. Keby na Západe politik nevedel, kedy vznikol štát (Československo) a kto bol prvý prezident, ako štvorka kandidátky Tamara Stohlová, tak by sa musel z politiky porúčať. No u nás iná obyčaj.

Nepochybne kritika Ficovej vlády, že prijíma dôležité zmeny v chvate a bez diskusie, je na mieste. No druhým dychom treba dodať, že opoziční politici majú na tom nemalý podiel. Pretože aj oni posunuli latku zneužívania moci príliš nízko.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #opozícia #koalícia #Daniel Lipšic #Tibor Gašpar #PS #Štvrtá Ficova vláda #Tamara Stohlová #rušenie ÚŠP