Predsedovi SNS neleží v žalúdku silný opozičný liberálny kandidát s úplne inými predstavami o svete, ale predseda Národnej rady. Postupne voči nemu stupňuje rétoriku, jeho výpady sú stále ostrejšie. A to koalícia nemá za sebou ani štvrť roka.
Najprv Danko nabádal Pellegriniho, nech sa rýchlo rozhodne, potom že by mal požiadať SNS o podporu (za neúmerne vysokú cenu) a na začiatku nového roka sa predsedovi Hlasu vyhráža tvrdým súbojom a útokmi na súkromie. Toto skutočne nie je hodné koaličných partnerov a korektných vzťahov.
Do istej miery možno Danka chápať. Obáva sa, že ak by, podľa neho alibista, Pellegrini zasadol na prezidentskú stoličku, Smer by mohol pohltiť Hlas a SNS by sa stala vo vláde malým príveskom strany Roberta Fica (,,silného žraloka"). No predseda Smeru bol vždy k partnerom veľkorysý – to by mal Danko za tie roky vedieť. Aj teraz si vyboxoval v koalícii viac, ako strane, ktorá s odretými ušami preliezla do parlamentu (aj to najmä zásluhou mimostraníckych občianskych aktivistov), prináleží. Viac pokory by predsedovi SNS nezaškodilo.
Ak pôjde Danko takto ďalej, prezidentom sa stane liberálny kandidát opozície, rozpadne sa koalícia a nakoniec nebude ani SNS v parlamente To chce? Za koho „kope“?
Danko akoby nevedel, o čo sa v prezidentských voľbách hrá. Pellegrini je jediný z tábora sociálnych a národných konzervatívcov schopný poraziť kandidáta sociálnych a ekonomických liberálov. Aj preto, že predseda Hlasu je „šmrncnutý“ liberalizmom. No to mu dáva šancu zabodovať aj u liberálnych voličov – na rozdiel od Fica, ktorého Danko tak preferuje – a poraziť Korčoka. Okrem Fica nemá šance podľa prieskumov ani ďalší exminister zahraničia Ján Kubiš, ani Štefan Harabin.
Ak si šéf SNS myslí, že národné sily by mali mať vlastného kandidáta, tak môže podporiť Harabina, alebo dať v prvom kole na výber voličom medzi ním a koaličným partnerom. No nemal by zabúdať, že takmer dve tretiny voličov SNS by podporili Pellegriniho, a nie Harabina.
Nikto nebráni kandidovať samotnému Dankovi, ale mal by sa pritom správať ako seriózny koaličný partner, a nie sa predsedovi Hlasu vyhrážať tvrdým súbojom. Prečo nie tvrdý súboj s Korčokom? Či mu je progresívny Korčok bližší ako Pellegrini? Danko začína robiť to isté v koalícii, čo ešte nedávno robili k zúfalstvu celého Slovenska Richard Sulík a Igor Matovič.
Útoky na súkromie a strašenie „vyzliekaním do naha“ či provokujúcimi otázkami, kto bude prvá dáma, sú skutočne za čiarou. Nikto zatiaľ nechutné karty nevytiahol, iba práve Danko. Apropo, kto by sa v prípade víťazstva Danka stal prvou dámou? Nakoniec sa táto hazardná hra môže obrátiť proti samotnému predsedovi SNS. Pretože aj o jeho súkromí preleteli nie príliš lichotivé správy a v médiách sa objavila čisto súkromná konverzácia s Alenou Zs., odsúdenou z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Nikto nevie, kedy ho minulosť dobehne, ako sa stalo aj v prípade Borisa Kollára. Kto druhému jamu kope, sám do nej padne.
Svojím nevypočítavým správaním Danko čoraz viac pripomína Matoviča. Ak pôjde takto ďalej, prezidentom sa stane liberálny kandidát opozície, rozpadne sa koalícia a nakoniec nebude ani SNS v Národnej rade. To chce? Za koho „kope“?