Príde niekedy katarzia?

Násilná smrť človeka je vždy hroznou a nenapraviteľnou tragédiou. Pre jeho rodinu, blízkych či pre tých, čo ho poznali a mali ho radi. A niekedy má takáto smrť okrem svojej osobnej tragickej roviny ešte aj potenciál zamávať celou spoločnosťou. Smrť Ernesta Valka je takým prípadom.

09.11.2010 16:57
Dom Ernesta Valka Foto:
Dom Ernesta Valka v Limbachu, v ktorom sa odohrala tragédia.
debata (3)

Keď hovoríme, že každá násilná smrť je tragédiou, dodajme k tomu tiež, že pamiatka každej obete vraždy si zaslúži, aby bol páchateľ (alebo páchatelia) vypátraný a odsúdený. Zaslúži si tiež, aby vyšli na svetlo motívy a okolnosti. Poznať pravdu si zaslúžia predovšetkým tí, ktorých sa tragédia osobne dotýka. No v tomto prípade nielen oni.

Ernest Valko bol aktívny v našej politike prakticky od prvých dní po revolučnej zmene 1989. Bol posledným predsedom Ústavného súdu federácie Česko-Slovensko pred jeho zánikom. Ako právnik zastupoval Slovensko v mnohých citlivých vysokoprofilových kauzách. Ako právnik sa dotýkal aj prípadov, v ktorých už tiekla krv. Devín banka, Duckého zmenky… Zoznam by mohol byť oveľa dlhší a máločo z neho by bolo možné nazvať maličkosťou. To však nie je a ani nemá byť pointou tejto úvahy.

Pointou je, že Ernest Valko za posledných dvadsať rokov zanechal v našej spoločnosti hlbokú a mnohorakú stopu. Už len preto je dôležité, aby sa spoločnosť dozvedela čo najskôr pravdu aj o jeho smrti. Tu vôbec nejde o nejakú osobnú prominentnosť zavraždeného – ani politickú, ani hocijakú inú. Tu nejde ani o špekulácie, hoci tie sú už len vzhľadom na jeho profesionálny životopis pochopiteľné. I keď v skutočnosti asi málo produktívne. A už vôbec nie je dôležitý voyerizmus bulváru, na ktorý si už, žiaľ, voľky-nevoľky, začíname privykať.

Minister vnútra Lipšic má pravdu, keď hovorí, že demokracia nie je zárukou ani poistkou pred zločinom. Aj z tohto pohľadu možno niektoré verejné reakcie z utorka prehodnotiť. Nielen na Balkáne a nielen v „necivilizovanom svete“ sa takýmto strašným spôsobom riešia spory či vybavujú účty. Takéto veci sa stávajú všade. A obeťami bývajú aj právnici. Pričom viac, než iba často, násilie voči nim súvisí s ich prácou. O politicky aktívnych ľuďoch nehovoriac.

No demokracia nie je úplne bezbranná. Jej zbraňou je vláda zákona a efektívna spravodlivosť. Tá zločinu nikdy celkom nezabráni, no môže prinášať akúsi spoločenskú katarziu. Našej spoločnosti takáto katarzia dlhodobo chýba.

Našou spoločnosťou dodnes hýbu vraždy, ktoré zostali nielenže nepotrestané, ale aj neobjasnené. Našou spoločnosťou dodnes hýbu divoké konštrukcie, konšpiračné teórie a špekulácie, vyvolané týmito zločinmi. Je obrovským nedostatkom našej demokracie, že ich udržiava pri živote svojou neschopnosťou odhaliť pravdu a ukázať ju verejnosti. Neschopnosťou vyvolať v spoločnosti katarziu.

Poznať pravdu si zaslúžia predovšetkým tí, ktorých sa tragédia osobne dotýka. Smrť Ernesta Valka sa dotkla celej spoločnosti. Ak sa nemá pridať k všetkým tým ostatným zločinom, ktoré sa ešte i po rokoch dotýkajú aj našej politiky, ekonomiky a základov právneho štátu, poznať pravdu si zaslúži celá spoločnosť.

Viac o prípade čítajte v stre­dajšom vydaní denníka Pravda

3 debata chyba