To, že sa Valkovu smrť nepodarilo objasniť na počkanie, samozrejme nemožno hneď hádzať na hlavy policajtom. Zázračné odhalenia sa odohrávajú pri kozube u Holmesa na Baker Street; v reálnom živote sú skôr vecou náhody, šťastia, či nejakej mimoriadnej nepozornosti, ktorej sa dopustil páchateľ. Keď sa nič z toho nevyskytne, jedinou možnosťou býva práca, pri ktorej sú všetky možnosti otvorené až do poslednej chvíle.
Lenže veľká časť verejnosti nechce byť v koži doktora Watsona. Nechce visieť na perách Veľkému detektívovi a nechce „nechápať“ až do konca. Táto časť verejnosti chce byť sama Veľkým detektívom, ktorý nemusí byť na mieste činu, nemusí vidieť dôkazy, a predsa prípadu rozumie. Forenzné vyšetrovanie predsa pozná z televíznych seriálov. Jej uši a oči sú médiá.
A tak sa roztáča kolotoč. Boli v tom Duckého zmenky? Ide o obrovské peniaze, pre ktoré sa už vraždilo. Tipos? Aj tam ide o sumy, z ktorých sa krúti hlava. Ide o nejakú vysokú politickú hru? Obyčajný biznis? Dohady sa netočia len okolo možných motívov, ale aj okolo samotného činu. Boli dve strely, či jedna? Aká zbraň vraždila? Kde je teraz? S kým všetkým Valko sa v osudný pondelok rozprával? Sťažoval si na zápach acetónu? Kedy presne to bolo? Ba dokonca: čo ak Valko žije?
Tu nepomôže vysmiať sa fámam a dohadom. Sú jednak pochopiteľné, jednak žiadané. Televízia alebo noviny, ktoré by svojmu obecenstvu povedali: „Nešpekulujme, počkajme si na výsledky vyšetrovania,“ by v dnešných pomeroch pohoreli. Isteže, je možné vyhnúť sa prisilným vyhláseniam, nehrať sa na vyšetrovateľa i sudcu zároveň a je možné neprekračovať pri svojich dohadoch aspoň elementárne hranice vkusu. Lenže úplne pred tým utiecť sa v médiách nedá.
Policajtom tak niet čo závidieť. Rozprávať viac, ako je nevyhnutné, by mohlo v krajnom prípade ohroziť celé vyšetrovanie. Dá sa preto pochopiť, keď polícia nechce komentovať či dementovať každú fámu, ktorá už je v obehu. To by mohlo povzbudiť ďalších fámostrojcov, keďže komentovať niečo, znamená povzniesť to na vážnu úroveň. Máme však, žiaľ, skúsenosti s tým, kam to celé môže viesť: vo chvíli, keď policajný prezident s ministrom vnútra vyhlásia výsledky vyšetrovania, im už len málokto uverí.
Ako je známe, pravda často vyzerá popri fámach akosi nezáživne a málo uveriteľne. Verejnosť, ktorá nechce čakať na odhalenie Veľkého detektíva, hrá totiž aj tak úlohu prostoduchého Watsona. Akurát, že Veľkými detektívmi sú v tomto prípade namiesto policajtov výrobcovia mediálnych šumov.
Vražda Ernesta Valka už začala žiť svojím vlastným životom. Policajný prezident a minister vnútra majú len dve možnosti. Oznámiť vyriešenie prípadu, alebo čeliť prívalu dohadov, fám a viac či menej divokých teórií.