Mlčanie napríklad určite nie je na prospech ľuďom, okolo ktorých sa bulvárnymi vodami valia temné náznaky, alebo dokonca viac-menej otvorené obvinenia. Keď minister dlhodobo mlčí, sledujúc (zrejme) nejaký plán, o ktorom vie iba on a jeho podriadení, hlúpe či zlomyseľné šplechy pomaly dostávajú v očiach verejnosti rovnakú relevanciu ako vážne informácie.
Máme si myslieť, že sa bezpečnostné zložky vedome nechávajú pred verejnosťou zastupovať zborom expertov i „expertov“, že im vlastne vyhovuje mätež teórií o vražde, ale aj o priebehu jej vyšetrovania? Máme si myslieť, že polícia vážne pracuje so všetkými tými teóriami a Lipšic svojím mlčaním vlastne iba dosviedča, čo všetko ako minister nemôže poprieť? Alebo si máme myslieť, že ich cieľom je ponechávať v obehu všetky špekulácie bez komentára, aby sa takto do poslednej chvíle „miatol páchateľ“? Lenže kedy nastane tá „posledná chvíľa“? Môže Lipšic zaručiť, že vôbec niekedy v tomto prípade nastane?
Hoci vieme, že u nás nie je núdza o ľudí, čo veria, že ideálnou formou boja so zlom je „dobrá“ konšpirácia – ktorá má byť protiváhou „zlým“ konšpiráciám – zatiaľ sa ešte snažme neuveriť, že by celý tento zmätok mohol byť výsledkom jednej takej veľkej „dobrej“ konšpirácie… Čo je to potom? Čoho je to obrazom?
Boj proti zločinu nie je proces, na ktorom má „laickú verejnosť“ zaujímať len výsledok. To nie je oprava elektrospotrebiča, po ktorej nás opravár – keď budeme veľmi domŕzať – zavalí odbornými termínmi, ktorým beztak neporozumieme. Boj proti zločinu je vážne spoločenské poslanie. Ak má raz verejnosť prijať výsledok vyšetrovania, bude musieť prijať i jeho priebeh. No ak má prijať jeho priebeh, musí o ňom aspoň čosi vedieť. Keďže nežijeme v policajnom štáte a prípad nevyšetruje tajná polícia, požiadavka na otvorenosť je legitímna. Rovnako legitímne je právo bezpečnostných orgánov nekomentovať každú hlúposť, aj ich povinnosť neohroziť utajované skutočnosti alebo riadiť sa dohodnutou taktikou vyšetrovania. Obe zásady – zásada otvorenosti a zásada taktiky – budú vždy v určitom napätí, ktoré vylučuje ideálny stav. Lenže to, čoho sme svedkami teraz, je úplne vychýlenie na jednu stranu: prevažuje taktika a uzavretosť.
Keď sa raz spoločnosť dozvie pravdu o smrti Ernesta Valka a keď tej pravde uverí, budú Lipšic a ostatní tvrdiť, že vyšetrovanie malo ten najlepší možný priebeh. Momentálne však okrem vyšetrovania pracujú i na tom, aby bolo vtedy už veľmi ťažké verejnosť presvedčiť, že oficiálna pravda o prípade je tá jediná.