Väčšina ľudí si totiž myslí, že drakonické tresty sú najúčinnejším prostriedkom, ako bojovať so zločinom. Podľa týchto predstáv by mali delikventi sedieť v base, až sčernejú.
Skúsenosti zo Slovenska i z ďalších krajín však ukazujú, že neexistuje nepriama úmera medzi výškou trestu a páchaním trestnej činnosti. Predstava, že zvýšenie trestných sadzieb vedie automaticky k potlačeniu kriminality, je mylná.
Aktuálne návrhy na „zmäkčovanie“ však zachádzajú do druhého extrému. Na tomto mieste sme už písali o zlodejoch bicyklov, ktorí sa môžu tešiť, lebo spodná hranica pre posudzovanie trestného činu sa zvýši na 700 eur, takže „dlhoprstí“ budú veselo „odbremeňovať“ spoluobčanov, lebo budú vedieť, že krádež staršieho bicykla je už „len“ priestupok.
Ďalšou anomáliou je to, že napríklad pri krádeži auta v hodnote do 35-tisíc eur by páchateľ teoreticky mohol skončiť len s podmienkou.
Prekvapujúce je už to, že s týmito návrhmi prichádza práve Smer, ktorý donedávna presadzoval tvrdé tresty. No azda ešte prekvapenejší budú jeho voliči, ktorí sa vo všeobecnosti dožadujú „tvrdej ruky“, no keď im niekto ukradne auto a následne skončí s podmienkou, asi ich to veľmi nepoteší.
O primeranosti trestov treba diskutovať, novela by preto nemala byť šitá horúcou ihlou, aby sme nešli z jedného extrému do druhého.