Jeho slová z nočného povolebného brífingu: „Prehrali sme tieto voľby. Aj remeselník niekedy predá a niekedy nepredá. Dnes sme nepredali, mrzí ma to,“ môžu slúžiť ako malé okienko do duše SDKÚ aj bez toho, aby boli vyslovené na legendárnej pohovke u Sigmunda Freuda.
Skutočný remeselník vie, že kým čosi „predá“, musí to najprv „vyrobiť“. Remeselníkom, ktorí celú svoju energiu vrhnú do fázy predaja, pričom je im takmer ľahostajné, čo to vlastne chcú predať, sa hovorí obchodníci s teplou vodou. V tom lepšom prípade. V horších prípadoch sa hovorí o podvodníkoch.
Po rokoch vlády v Bratislave, v atmosfére všeobecného znechutenia z jej kšeftov mala pravica nie zaručenú, no určite lepšiu možnosť, ako sa pokúsiť neprehrať: nájsť a podporiť nejakého nezávislého kandidáta. Rukolapným dôkazom, že taká možnosť existovala, je víťazstvo nezávislého Petra Gogolu v Banskej Bystrici, ktorý s podporou pravice zvíťazil v doteraz saktorovskej bašte Smeru. A, samozrejme, dôkazom, že je lepšie nepriamo vyhrať, než priamo prehrať, je aj dobrá nálada v Smere, ktorý urobil presne to isté v prípade Milana Ftáčnika.
Ako hodnotíte výsledok komunálnych volieb?
Lenže nebola by to SDKÚ, keby nechápala ako záležitosť prestíže mať vlastného kandidáta a urobiť z neho kandidáta koaličného. Magda Vášáryová by bola možno silnou kandidátkou niekedy v 90. rokoch minulého storočia. Symbolizovala by odstup Bratislavy od vtedy mečiarovského Slovenska a pre úspech jej kampane mohol byť imidž „My sme Bratislava“ postačujúci. V roku 2010 to bolo veľmi málo.
Fáza „predaja“ bola potom úplnou katastrofou. Naozaj niekto v koalícii uveril, že väčšinu voličov v Bratislave po uši zadlženejoslovia šitíčka, vyžehlené košele a podobne plytké „kreatívne“ nápady? Alebo, že sa obyvatelia eldoráda developerov na Dunaji uspokoja s uistením, že pani Magda pozná pani Ivetu a pánov ministrov vo vláde, a preto bude v Bratislave blahobyt? Takáto kampaň mohla mať iba jeden účinok – nezakryla, ale, naopak, zdôraznila Vášáryovej nižšiu spôsobilosť viesť magistrát autonómne v porovnaní s Milanom Ftáčnikom. Útoky na Jána Budaja ako „trójskeho koňa Ftáčnika a Fica“, od čoho sa Vášáryová musela dištancovať, boli už len trápnou bodkou na záver.
Nielen Vášáryová, ale aj iní kandidáti pravice, ktorí v sobotu neuspeli, môžu rozmýšľať, či ich teší, že boli vlastne produktom, ktorý sa predával. Lídrom vládnej koalície možno prostredníctvom Dzurindu odkázať: Dnes ste „nepredali“ a mrzí vás to. Nuž nabudúce sa skúste sústrediť viac na „výrobu“.