Nebude prvou ani poslednou garnitúrou, ktorej keď sa nedarí, zvedie to na pravidlá hry – a keďže má silu zmeniť ich, tak ich aj zmení. Bude len ďalšou v poradí. No práve to jej bude treba pripomínať, keby sa náhodou raz v budúcnosti chcela zadúšať svojou výnimočnosťou.
Na rokovanie prichádzali koaliční lídri plní nápadov. Víťazný návrh, ako zaistiť, aby nejednotná koalícia hlasovala o generálnom prokurátorovi jednotne, priniesol – aké prekvapenie – šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Darmo je; koho iného by už mala navštevovať múza uprostred vládnej krízy, ak nie politika, pre ktorého bola svojho času vládna kríza prirodzeným spôsobom vládnutia…?
Ivete Radičovej nateraz vyšiel vabank s demisiou. Tí, čo v koalícii kalkulujú s jej pádom, sa zrejme neodvážia riskovať odchod momentálne najpopulárnejšej političky v krajine. Čosi také by sa mohlo vypomstiť nielen ich dnešnej vláde, ale aj budúcnosti strán, ktoré ju tvoria. Predbežne teda možno očakávať, že plán bude úspešný: koalícia voľbu zablokuje a do ďalšieho kola zmení spôsob hlasovania z tajného na verejný.
Lenže zmena hlasovania nevyrieši situáciu v koalícii. Verejné hlasovanie možno niekoho zastraší, no dôveru vo vládnom tábore nezvýši. Alebo si azda koaliční lídri myslia, že áno? Nech potom vysvetlia, ako zvýšilo ich dôveru fotografovanie hlasovacích lístkov, hlasovanie vo dvojiciach či následná kontrola u skrutátorov politických strán. Koalícia sa od dohadovania o kandidátoch v októbri prepracovala až k tomu, že v decembri si už premiérka nie je istá svojou funkciou a lídri prízvukujú, že v takejto atmosfére sa veru naozaj vládnuť nedá. Vymýšľanie nových spôsobov kontroly, kto ako hlasoval, túto krízu neodvrátilo; práve tak, ako ju nezažehná ani verejné hlasovanie. Koalícia svoje vnútorné problémy iba potlačí pred sebou ďalej.
Koaličná rada nedokáže ustrážiť hlasovanie svojich poslancov. To sa nikto už ani nepýta, prečo by ich vlastne mala v prípade tajnej voľby strážiť? Zmysel tajnej voľby je predsa práve v tom, že aspoň pri personálnych otázkach by mali byť poslanci chránení pred tlakom centrál… Na toto sa zjavne nepýtajú ani samotní poslanci, ktorí si ochotne fotia hlasovacie lístky a ochotne sa nechajú šmírovať svojimi kolegami pri hlasovaní. Dá sa čakať, že rovnako ochotne odhlasujú zmenu tajnej voľby na verejnú a potom sa ešte budú kolektívne tešiť, ako zatočili so „zradcami“ a „judášmi“. Nebodaj si ešte aj myslia, že toto tu je naozaj o Trnkovi a Čentéšovi…
My sa zatiaľ môžeme tešiť na ďalšie varianty podkarpatskej parlamentnej demokracie. Alebo radšej ani nie.