Po ďalších úpravách daní zdražie elektrina, teplo, cigarety, benzín či nafta. A to v čase, keď idú výrazne hore ceny potravín, pretože tohto roku sme sa dočkali veľmi slabej úrody. Dosahy vládneho balíčka v kontexte celkového zdražovania možno nie sú najväčšie. Vláda Ivety Radičovej by ich však nemala zľahčovať, ako sa to po schválení rozpočtu obyčajne deje. Namieste by bol zo strany kabinetu skôr prísľub, že začne ešte viac šetriť.
Nová vládna zostava zatiaľ tvrdí, že na skutočné úspory nemala dosť času. Priznáva pritom, že rezervy na úradoch budú určite veľké. Že to tak je, naznačuje konanie minulej aj súčasnej vlády. Za tej predchádzajúcej boli niektoré verejné obstarávania naozaj predražené. Súčasný kabinet na druhej strane nemá problém vytiahnuť z vrecka dodatočne milióny eur, ak niekde chýbajú.
Napríklad ministerstvo dopravy sa tvári, že výpadok v sume osem miliónov eur, ktorý vznikol pre neschválenie vyššej dane na pivo, nebude mať v tomto rezorte vlastne ani dosah. Milióny navyše sa zrazu našli aj na odmeny na jednotlivých ministerstvách, aj keď viaceré súkromné firmy berú šetrenie ako úplnú samozrejmosť a napriek tomu odmeny nevyplácajú.
Na systémové šetrenie a znižovanie stavov v obrovskom štátnom aparáte by mala vláda na budúci rok myslieť aj z iných dôvodov. Minulý kabinet v rozpočte doplatil na to, že hospodárska kríza znížila príjmy aj rast hospodárstva a vládne úspory sa tomu neprispôsobili. Teraz zase nad eurozónou visí dlhová kríza a nie je vylúčené, že ak sa prehĺbi, opäť nastane recesia.
Riziko rozpočtu je aj pri čerpaní eurofondov, ktoré majú tvoriť až štyri miliardy eur z celkových výdavkov 16,9 miliardy. Ak sa čerpať fondy nepodarí, doplatí na to štátna kasa a v konečnom dôsledku opäť bežní ľudia. Ak pritom eurofondy neprídu v takej výške ako vládna koalícia naplánovala, je tu riziko, že ekonomika sa bude zviechať z krízy pomalšie. To by sa potom prejavilo na nižšej tvorbe nových pracovných príležitostí a v konečnom dôsledku na tenších peňaženkách občanov.
To, že budúcoročný rozpočet je úsporný, je v poriadku. Menej potešiteľné ostáva, že reálne šetrenie v prípade vlády, ak sa nepočítajú napríklad úspory typu – povodne nebudú, je menšie ako na strane daňovníkov. Vláda by mala viac šetriť, aby sa dane a zaťaženie bežných ľudí mohli čo najskôr znížiť k pôvodným úrovniam.