Na prvý pohľad to vyzerá ako triviálna otázka. Zjednodušene povedané, Pellegrini predsa reprezentuje koaličný tábor, pričom Korčok skôr opozičný. To je síce pravda, lenže tým sa aj zásadné odlišnosti končia.
Obaja v minulosti preukázali vysokú mieru „flexibility“. Korčok bol síce ministrom zahraničia v Matovičovej a Hegerovej vláde, no predtým nemal problém s tým, aby pracoval ako štátny tajomník vo Ficovej vláde.
Podobné je to s Pellegrinim. Dlhé roky síce verne slúžil Robertovi Ficovi v drese Smeru, no v roku 2020 sa napokon vzoprel a založil si vlastnú stranu. Dlho vyhlasoval, že Fico je politik minulosti a koketoval s predstavou, že by išiel do koalície s PS, no keď Hlasu začali klesať preferencie, urobil pragmatický obrat a po voľbách sa vrátil k Ficovi. Ani jeden teda nie je nejako zásadne vyhranený, no o to väčšia je ich ochota podieľať sa na moci.
Pokiaľ ide o ich ideologické zaradenie, tak len ťažko sa dajú nájsť nejaké zásadné rozdiely. Kariérny diplomat „bez farby, chuti a zápachu“ ani nemal mnoho príležitostí, aby verejne prezentoval svoje vlastné názory. Sám priznáva, že ponúka „nudný príbeh“. Pellegrini síce o sebe vyhlasuje, že je sociálny demokrat, no v mnohom je veľmi liberálny. Znamená to, že proti sebe stoja dvaja liberáli, jeden trochu viac vľavo a druhý možno trochu viac vpravo. No rozhodne majú viac toho, čo ich spája, ako rozdeľuje. Z pohľadu voliča sú to v podstate len dva rôzne odtiene tej istej farby.
Korčok veľmi dobre pochopil, že ak chce uspieť, musí upriamiť pozornosť voličov na to, čo ho odlišuje. Preto zdôrazňuje, že v prezidentských voľbách pôjde o to, či predseda vlády cez úrad prezidenta ovládne celú moc v štáte a sústredí do jedných rúk, resp. či prezident bude akousi protiváhou vláde.
Vzhľadom na to, že Pellegrini sa už pokúšal emancipovať od Fica, hrozí, že v prípade, ak uspeje, tak v tomto trende bude ďalej pokračovať ako prezident.
Pellegrini síce môže počítať s podporou Smeru a Hlasu, preto by sa mohol javiť ako ich kandidát, má to však jeden háčik. Vzhľadom na to, že Pellegrini sa už pokúšal emancipovať od Fica, hrozí, že v prípade, ak uspeje, tak v tomto trende bude ďalej pokračovať. Ako upozornil Andrej Danko hrozí, že Pellegrini môže nasledovať osud Michala Kováča: „Bojím sa, aby to nedopadlo tak, ako keď sa Kováč vtieral Mečiarovi a potom proti Mečiarovi ako prezident bojoval. Pellegrini už raz zo Smeru odišiel a nemám k nemu dôveru, ako by sa k nám správal ako prezident, ktorý by sa už nikomu za nič nezodpovedal a videl by už len sám seba. Toho sa bojím.“
Ono čisto matematicky vzaté má Pellegrini svoje víťazstvo takpovediac „vo vačku“. Pretože keď si len spočítame hlasy, ktoré získal vo voľbách Hlas a Smer – čo bolo 1,1 milióna – tak by mal s prehľadom vyhrať. Ohroziť jeho víťazstvo môže najmä nízka účasť voličov vo voľbách, ku ktorej môžu prispieť práve takéto vyjadrenia.