Jedným dychom možno dodať, že asi každý pacient má skúsenosť aj s nešikovnými lekármi a neochotnými sestrami. Čo je však dlhodobý problém nášho zdravotníctva, je nedostatok personálu. No v poslednom období možno pozorovať tento trend: lekárov trocha pribúda, sestier stále ubúda.
Stúpajúci trend pri počte lekárov sme zaznamenali od roku 2009, odvtedy máme o 2 436 lekárov viac. Rástol aj počet zubných lekárov, v porovnaní s rokom 2000 stúpol ich počet o 339. V roku 2022 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 20 234 lekárov a 2 972 zubárov. Presne naopak je to však pri sestrách. Netreba dlho premýšľať, prečo je to tak.
Feministky by možno upozornili, že máme používať rodovo citlivý jazyk a že hovoriť o (mužoch) lekároch a (ženách) sestričkách je jazykový stereotyp. Iste, lekárske povolanie už dávno nie je len doménou mužov. Ale to, čo v našej spoločnosti dodnes platí, je skutočnosť, že ženy sú stále horšie platené ako muži. A rovnako tiež platí, že ženy sa častejšie vyskytujú v povolaniach, ktoré sú slabšie platené. A aj povolanie zdravotnej sestry, ktoré patrí k slabšie plateným, je častejšie obsadzované ženami.
Nie, nejde o povinné kvóty pre mužov v sesterskom povolaní. Ide o to, že by táto neľahká práca mala byť konečne lepšie platená, či už ju vykonávajú ženy, alebo muži. Potom by sa v štatistikách nemuselo stále objavovať, že „sestier“ (bratov) ubúda. Je to už klasika. Sestry buď odídu pracovať do Rakúska, Česka, prípadne do iných krajín, alebo zmenia profesiu. A nech to znie ako klišé, boj za práva zdravotných sestier je stále aj bojom o lepšie postavenie žien v spoločnosti.