Polícia po verejnom tlaku konečne prezradila, ako to bolo s dychovou skúškou. Priznala, že Danko fúkal až v piatok o 14.30, nehoda sa pritom stala vo štvrtok o 23.30. Neskoro. Vo všeobecnosti alkohol z tela vyprchá tempom 0,2 promile za hodinu, takže po 15 hodinách je „fuč“ aj viac ako dve promile, čo už by musel byť človek poriadne nacenganý. Krvná skúška by mohla naznačiť viac, ale o tú nebol pravdepodobne záujem. Preto špekulácie zostávajú. Aj vinou polície, pretože Danko sa k nehode priznal vo videu už v piatok dopoludnia.
No ak chcel mať podpredseda NR SR čisté svedomie, mal okamžite zavolať policajnú hliadku a podvoliť sa skúške na alkohol na mieste nehody. A mal by pred verejnosťou vyhraté. Lenže to neurobil.
Nečudujme sa potom, že opozícia chce Danka v Národnej rade odvolať z postu podpredsedu. A to nie preto, že nezvládol riadenie a pred polnocou nabúral na križovatke do semafora, ale preto, čo sa dialo potom. V piatok dopoludnia totiž Danko vyhlásil, že nielenže nefúkal, ale že sa mu ani nič nestalo. V nedeľu na obed už to bolo úplne inak. V diskusnej relácii RTVS O päť minút dvanásť povedal, že sa podrobil dychovej skúške a alkohol mu nenamerali.
Danko si za svoje odvolávanie môže z veľkej časti sám. Keby sa udržal na uzde, zbytočne neprovokoval, neprekrúcal vlastné výpovede, neútočil, aj reakcia zo strany jeho súperov by bola zhovievavejšia.
A prekrútil aj svoje zranenie. Už neďakoval, že sa mu našťastie nič nestalo, ale že z miesta dopravnej nehody odišiel – či ušiel – preto, že si musel čo najskôr ošetriť vážne zranenia (chrup). Nebolo vhodnejšie zavolať odbornú zdravotnú službu? A keď mal také vážne zdravotné poranenie, ako si dovolil ďalej šoférovať? Neriskoval tým spôsobenie ďalšej dopravnej nehody?
A to nám chýba odpoveď ešte na jednu podstatnú otázku, ktorá doteraz unikala pozornosti verejnosti. Akou rýchlosťou narazil Danko do semafora? On tvrdí, že dostal šmyk. Lenže to sa musí preveriť, pretože rovnako mohol pri odbočovaní doprava pri neprimeranej rýchlosti nevybrať zákrutu.
Predsedovi SNS musíme kvitovať, že si sám nasypal popol na hlavu. Ospravedlnil sa občanom, správal sa pokorne a verejne priznal, že sa hanbí. Je ochotný všetku škodu nahradiť, spolupracovať pri vyšetrovaní aj si odpracovať trest v Dúbravke verejnoprospešnou prácou. No nebol by to Andrej Danko, keby si to znovu sám nepokazil. Už spomínanými rozpornými výpoveďami a útokmi nielen na opozíciu, ale aj na koaličného partnera – tradične už na Petra Pellegriniho.
A napriek všetkej hanbe sa Danko neštíti ísť do prezidentských volieb. Prečo? Rozumieme, že predseda Hlasu je na SNS trochu liberálny, no stará múdrosť vraví radšej vrabec v hrsti, ako holub na streche. Akoby to predseda SNS stále neráčil pochopiť. A je tu ešte jeden háčik. Pred týždňom spolu s Robertom Ficom a Ľubošom Blahom vzdal pri 111. výročí narodenia úctu Gustávovi Husákovi. Predseda SNS komunistickému politikovi, národniar ľavicovému internacionalistovi, podpredseda NR SR hlave totalitného režimu, prezidentský kandidát strany ešte nedávno tvrdo antikomunistickej.
Danko si za svoje odvolávanie môže z veľkej časti sám. Keby sa udržal na uzde, zbytočne neprovokoval, neprekrúcal vlastné výpovede, nadmerne sa neurážal, neútočil, aj reakcia zo strany jeho súperov by bola zhovievavejšia, ľudsky vľúdnejšia.