Za posledné tri roky päť najväčších svetových boháčov (na čele s Elonom Muskom, ktorý, ako vysvitlo, má problémy s užívaním narkotík) zdvojnásobilo svoje majetky (spolu na takmer jeden bilión). Každú hodinu zarobia 14 miliónov dolárov. Naopak, päť miliárd ľudí na planéte za ten čas schudobnelo.
Celkovo si miliardári od roku 2020 prilepšili o neuveriteľných 3 300 miliárd dolárov. 148 najväčších korporácií si pripísalo medzi júlom 2022 a júnom 2023 o 52 % vyššie čisté zisky ako v rokoch 2018 – 2021. 96 korporácií zo 100 dolárov zisku vyplatilo až 82 dolárov najbohatším akcionárom.
Ruka v ruke s nárastom bohatstva jednotlivcov rástli v posledných rokoch aj zisky korporácií (akoby ich pandémia a ekonomická kríza vôbec nepostihla). A to zvlášť v ropnom, plynárenskom a farmaceutickom priemysle, vo finančníctve a polepšili si aj výrobcovia luxusných značiek. Nielenže nárast bohatstva plynie čoraz viac do vreciek tých najbohatších, oni sami sa dôsledne vyhýbajú tomu, aby sa oň delili so spoločnosťou: ich príjmy končia zväčša v daňových rajoch. „Vojnou proti zdaňovaniu“ dosiahli rapídny pokles daňových sadzieb, efektívna sadzba klesla od roku 2020 o tretinu.
Nielenže nárast bohatstva plynie čoraz viac do vreciek tých najbohatších, oni sami sa dôsledne vyhýbajú tomu, aby sa oň delili so spoločnosťou.
Ekonomika rastie, bohatstva pribúda, ale v zdravotníctve, školstve, infraštruktúre (železnice, mosty, voda, kanalizácia) chýbajú miliardy eur na obnovu a rozvoj. Korporácie by najradšej verejný sektor sprivatizovali. Čiastočne sa tak aj stalo, ale prepad sa tým iba urýchlil.
Ako povedal v predslove správy známy americký ľavicový politik, bývalý prezidentský kandidát Bernie Sanders, „nikdy v dejinách tak málo ľudí nevlastnilo tak veľa; nikdy nebol taký veľký rozdiel v príjmoch a v bohatstve; nikdy nebola taká veľká koncentrácia vo vlastníctve; nikdy nemala najbohatšia vrstva tak veľa politickej moci“.
V USA 60 % pracujúcich žije od výplaty do výplaty, reálne mzdy priemerných Američanov sú nižšie, ako boli pred 50 rokmi. Žene pracujúcej v zdravotníctve alebo v sociálnom sektore by trvalo 1 200 rokov, kým by zarobila toľko ako generálny riaditeľ jednej zo 100 najbohatších korporácií za rok. Pritom ľudia na celom svete pracujú čoraz tvrdšie a dlhšie a istota zamestnania je čoraz nižšia. Mzdy 800 miliónov ľudí za posledné dva roky nedokázali držať krok s infláciou a klesli o jeden mesačný zárobok. Pracovné podmienky sa pritom zhoršujú a pracovné práva sa neustále zmenšujú.
Oxfam ponúka liečbu. V prvom rade treba oživiť štát: musí byť silný a efektívny, schopný investovať do verejného sektora. Bez vyššieho zdanenia najbohatších je to nemysliteľné. Ruka v ruke s tým ide obmedzenie moci monopolov, ktoré stále viac dominujú svetu ekonomiky. A to rozbitím, reguláciou a vyšším zdaňovaním, firiem i majiteľov, a tiež posilnením konkurencie ako aj práv pracujúcich.
Oxfam podporuje ideu známeho ekonóma Josepha Stiglitza, podľa ktorého 40 % najchudobnejších v štáte by malo mať rovnaké príjmy ako 10 % najbohatších.
Ak zmeny nenastanú, nečaká svet nič dobré. Lebo ako sa hovorí, dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije. Inak sa z demokracií buď stanú plutokracie a monopoly prevezmú rolu štátu, alebo vo voľbách vyhrajú extrémisti a tak ako pred 100 rokmi demokratické krajiny premenia na diktatúry. Je čas obrátiť kormidlo dejín. Inak sa nám to vypomstí.