Fico hnaný túžbou po pomste chce stoj čo stoj presadiť zrušenie špeciálnej prokuratúry. To, čo zažíval uplynulé tri roky, bolo pre neho natoľko ponižujúce, že nielenže hodlá odstaviť Daniela Lipšica, ale aj zničiť od základu inštitúciu, na čele ktorej uplynulé tri roky stál a ktorá sa stala symbolom jeho poníženia.
Pretože keby dokázal k tejto téme pristupovať vecne, tak by sa uspokojil s personálnou výmenou na čele Úradu špeciálnej prokuratúry. Mnohí by mu ešte zatlieskali, lebo Lipšic ako politický nominant sa skutočne nikdy nemal dostať na jeho čelo. Napokon, v minulosti poslanci Smeru zahlasovali aj za návrhy, ktoré išli proti ich ideologickému presvedčeniu, no boli potrebné pre kvalitné fungovanie štátu (či už išlo o zavedenie dlhovej brzdy alebo dôchodkového automatu).
Fico môže oponovať, že keď sa rúbe les, lietajú aj triesky. Zjavne ho však netrápi, kde v tom všetkom zostal bežný človek – milión.
Keď prezidentka hovorí, že dôkladne nepripravená zmena zákona by mohla „spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv osôb poškodených trestnou činnosťou“, hovorí ako zástupkyňa masy potenciálne poškodených občanov Slovenska.
Asi nik z nás netúži zažiť situáciu, keď mu páchateľ „vybieli byt“ a spôsobí škodu do 350 000 eur, a napokon vyviazne s podmienkou. To nie je spravodlivosť, to je fraška. Aký odstrašujúci účinok má potom takýto trest?
Zmena trestného zákonníka nepochybne ovplyvní aj korupciu, pretože „zmäkčovanie“ trestov bude mať zásadný vplyv na množstvo spáchaných majetkových trestných činov.
Ako už na tomto mieste bolo spomínané, je zvláštne, keď zmäkčovanie trestov presadzujú politici známi tým, že majú v obľube skôr vládu „tvrdej ruky“. Cítiť z toho účelovosť.
Otázka je, či má vláda prijímať zákon, ktorý možno pomôže zhruba 200 ľuďom a tí vyviaznu bez trestu, alebo sa zákony robia pre celú republiku.
Lenže veci treba vždy vnímať v danom kontexte a tento príbeh má ešte jeden rozmer. Keď Robert Fico opakovane na tlačovej konferencii zdôrazňoval „krutosti, ktoré boli napáchané v rokoch 2020 – 23,“ znelo to, ako by tam stál hovorca obvinených, ktorým v rôznych kauzách reálne hrozí väzenie.
Otázka je, či má vláda prijímať zákon, ktorý možno pomôže zhruba 200 ľuďom a tí vyviaznu bez trestu, alebo sa zákony robia pre celú republiku.
V jednom Fico nepochybne trafil klinček po hlavičke – je choré, ak kajúcnici, sami zapletení v korupčných škandáloch, napokon vyviaznu s podmienkou a užívajú si na slobode majetok.
No ale čo bráni vláde urobiť také legislatívne zmeny, aby inštitút kajúcnikov nebol takýmto spôsobom zneužívaný a bolo vopred presne definované, ako sa im môže znížiť trest? Nič. Netreba preto s vaničkou vylievať aj dieťa.