Zakázať, respektíve obmedziť zisk zdravotných poisťovní je legitímne. Peniaze vybrané prostredníctvom zdravotného poistenia sú verejné prostriedky, a preto majú byť primárne určené na zdravotné účely, nie na investovanie do čohokoľvek, čo so zdravotnou starostlivosťou nesúvisí. O tom niet pochýb.
Vzhľadom na to, že všetci pacienti musia zo zákona povinne platiť zdravotné odvody do poisťovní (čo im vlastne zabezpečuje stály príjem), a v zdravotníctve platí solidárny systém, poisťovne v našom mene iba objednávajú príslušné služby, čím vlastne plnia funkciu akéhosi prerozdeľovateľa vyzbieraných peňazí. Nič viac, nič menej.
V prípade bývalej vládnej garnitúry bol problém jedine v legislatívnom uchopení – ak boli pravidlá hry nastavené na začiatku inak a niekto ich dodatočne zmenil, tak je jasné, že musel naraziť. To sa však časom dá odstrániť – samozrejme za predpokladu, že na oboch stranách bude existovať dobrá vôľa.
Ešte raz: systém, v ktorom si súkromné poisťovne z povinného zdravotného poistenia urobia predmet podnikania, je chorý.
Navyše, existuje tu niekoľko nástrah, o ktorých sa veľmi nehovorí: ak má byť ich primárnym cieľom zisk, tak sa logicky budú usilovať znižovať náklady, čiže budú vyhľadávať skôr zdravých, a tých starších a chorľavejších nechajú na pleciach štátu.