KDH dalo na protestoch proti novelizácii Trestného zákona a rušeniu špeciálnej prokuratúry jasne svojim partnerom najavo, aby sa držali merita veci. Žiadny liberálny Korčok na pódiu, žiadna progresívna liberálna agenda propagovaním petície proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej.
Hoci občiansky kandidát Ivan Korčok, ktorého otvorene podporujú liberáli z bratských strán PS a SaS, už požiadal predsedu KDH Milana Majerského o stretnutie, hnutie stále húževnato hľadá svojho človeka na prezidentskú pozíciu. Vie, že musí niečo urobiť. Na renomovanú stranu so zastúpením po celom Slovensku sa patrí, aby postavila vlastného konzervatívneho kandidáta a nie sa iba prizerala súboju liberála, ľavičiara a (extrémistického) národniara. No postaviť kandidáta nie je také jednoduché, ako sa to zo začiatku javilo neskúsenému vedeniu kresťanských demokratov.
Najprv vedenie strany zvažovalo europoslankyňu Miriam Lexmann a exministra spravodlivosti Viliama Karasa. Oboch, zvlášť prvú menovanú, sotva pozná širšie spektrum verejnosti, pre mnohých sú veľkou neznámou. Ísť s takýmito kandidátmi do celonárodného súboja je koledovanie si o blamáž. KDH v minulosti nezabodovalo ani s Františkom Mikloškom či Pavlom Hrušovským. A to boli iné váhové kategórie. Starí politickí harcovníci, bývalí predsedovia parlamentu, tešiaci sa rešpektu medzi konzervatívcami.
V druhom kole KDH nebude mať na výber a podporí Korčoka. No horúci zemiak už bude na jeho strane. Bude to on, kto bude musieť predviesť názorové premety podobné tým, ktoré predvádzal Maroš Šefčovič v minulých voľbách v drese Smeru, keď sa chcel zapáčiť konzervatívnym voličom. Z KDH by sa razom stala drahá nevesta,
V KDH sú si vedomí, že ich kandidát nemá šancu vyhrať prezidentské voľby – i keď po skúsenostiach s Andrejom Kiskom a Zuzanou Čaputovou je čokoľvek možné. Nechcú však stratiť tvár, a tak hľadajú kandidáta, ktorý by prezentoval stranu aspoň dôstojne, nie potupne prehral. V posledných dňoch sa hovorí o podpore historika z Ústavu pamäti národa Patrika Dubovského. Lobuje za neho šéfka strany Za ľudí (ktorej je Dubovský členom), poslankyňa z klubu Matovičovho hnutia, Veronika Remišová.
Sám Matovič by údajne zase rád videl v kresle prezidenta zakladateľku OĽaNO, dlhoročne jednu zo štyroch členov tohto hnutia, žilinskú županku Eriku Jurinovú. Lenže nie sú to osobnosti, ktoré by poznalo celé Slovensko. No kresťanskí konzervatívci by aspoň niekoho postavili a s hanbou sa neprizerali súboju svojich súperov. Je tu však jeden podstatný háčik: ani jeden nie je z liahne KDH, čo by pre kádehákov nebolo dobré vysvedčenie.
Zároveň by sa tým len potvrdilo, že ideovo má KDH bližšie k Matovičovmu hnutiu (aj s „odpadlíkmi“ z KDH v Kresťanskej únii Záborskou a Vašečkom) ako k liberálom z PS a SaS. Hlboko vyoranú ideologickú brázdu nemôže prekonať ani spoločný odpor k vláde Smeru, Hlasu a SNS.
Nakoniec v druhom kole KDH asi nebude mať na výber a podporí Korčoka. No horúci zemiak už bude na jeho strane. Bude to on, kto bude musieť predviesť názorové premety podobné tým, ktoré predvádzal jeho kolega, diplomat Maroš Šefčovič v minulých voľbách v drese Smeru, keď sa chcel zapáčiť konzervatívnym voličom. Z KDH by sa razom stala drahá nevesta, čo šikovní politici vždy dokážu dobre zobchodovať. Uvidíme, či KDH nejde iba o to.