V novembri minulého roku sa v Postupime neďaleko Berlína konala tajná schôdzka, ktorej účastníci diskutovali o „pláne na remigráciu“ a o „zastavení osídľovania krajiny cudzincami.“ Okrem iných sa jej zúčastnili aj členovia krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) a niektorí členovia CDU.
V slovníku tzv. identariánov, ktorí presadzujú právo belochov na západnú kultúru a územia, o ktorých tvrdia, že patria výlučne im, sa tento výraz vyskytuje už dávno. Nové je teraz len to, že v tomto prípade už nejde iba o nejakú obskúrnu skupinku pravicových extrémistov, ale priamo sa dotýka strany zastúpenej v Bundestagu, ktorá má navyše šancu tento rok vyhrať voľby vo viacerých krajinských parlamentoch.
Nemecko so svojou históriou je veľmi citlivé na akékoľvek prejavy pravicového extrémizmu. Preto sa okamžite objavili úvahy o potrebe zakázať AfD, resp. stopnúť jej financovanie zo štátneho rozpočtu. To by však bola najväčšia chyba, akej by sa mohli dopustiť.
Čítajte viac Zakázať stranu alebo jej zobrať peniaze? Nemecko rieši, ako potrestať extrémistickú AfD
U priaznivcov „alternatívy“ by to vyvolalo pocit, že sa AfD boja, a chcú sa s ňou vyrovnať neférovými prostriedkami. Ak ich chcú ostatné strany poraziť, tak jedine v politickom súboji.
Nebude to jednoduché, lebo aj kabinet kancelára Scholza už hovorí o sprísňovaní udeľovania azylu pre cudzincov. To môže vyzerať, že extrémistom dáva za pravdu.
Na vyhlásenia populistov, ktorí paušálne tvrdia, že „imigranti sú problém", by mali jasne povedať, že ich fantazírovanie o deportáciách cudzincov kamsi do Afriky je čistá utópia, pretože štvrtina nemeckého obyvateľstva má migračný pôvod. A ak by s týmito nacionalistickými myšlienkami zvíťazili, hospodárstvo Nemecko by sa zrútilo.