Každý z nás sa už v zahraničí alebo aj doma ocitol v situácii, keď mohol zaplatiť iba kartou či, naopak, iba hotovosťou. Naši poslanci v minulom volebnom období boli však takí horliví, že naše „neodňateľné ľudské právo“ platiť hotovosťou zakotvili dokonca v ústave.
Pekné od nich, že mysleli aj na chudobný pospolitý ľud. Poslanci totiž určite nepatria do kategórie ľudí, ktorí by nemali na účte peniaze, a nechodia si po hotovosť do záložne. Ponechať ľuďom túto možnosť, teda možnosť platiť mincami a bankovkami, je určite správne. Otázka však je, či to musíme mať „ausgerechnet“ v ústave. Ústava je totiž základný zákon štátu. Platenie hotovosťou by pokojne mohla upraviť nižšia právna norma, aj Európskej centrálnej banke (ECB) sa zdá byť zakotvenie práva na hotovosť v ústave čudné.
ECB dokonca hovorí, že na takúto úpravu členské štáty nemajú právo, pretože záruka vydávania hotovosti ako zákonného platidla nie je v kompetencii členského štátu eurozóny. Európske pravidlá, ktoré automaticky platia v jednotlivých členských štátoch, nepotrebujú duplicitný národný zákon. Skrátka a dobre, ak necháme legislatívu v tomto stave, hrozí nám pokuta – Európska komisia sa môže obrátiť na súd.
Nech už patríte k tomu typu ľudí, ktorí by ani za svet neplatili kartou, pretože nechcú o svojom pohybe a životnom štýle zanechávať žiadnu digitálnu stopu, alebo naopak, už ani nemáte v peňaženke žiadne mince, takže sa v Rakúsku na pumpe nedostanete na záchod a nemáte čo hodiť žobrákovi, jedno je isté: občan by mal mať na výber. Len aby sme sa nedostali do stavu, že budeme mať aj ústavou garantované právo na tlačené fotografie. Nerobme si hlavne z ústavy knihu prianí a sťažností či predvolebný leták.