Už v rokoch 2016 – 2020 mali národniari pod kuratelou ministerstvá pôdohospodárstva a školstva, pod ktoré spadal aj šport. No za štyri roky sme nezaznamenali ani v jednom rezorte významnejší posun vpred.
Teraz sa Danko sťažoval, že dostal bezvýznamné ministerstvá. Aj preto chcel silou-mocou nový rezort cestovného ruchu, ba ak sa stane Peter Pellegrini prezidentom, robí si zálusk aj na ministerstvo hospodárstva. A to SNS ledva preliezla do parlamentu. No slová o bezvýznamnosti ministerstva životného prostredia príliš nesedia: lebo nebyť letnej toptémy medvede, nebola by pravdepodobne SNS ani v NR SR (krúžkovanie Rudolfa Huliaka zohralo významnú rolu).
Napriek optimistickým očakávaniam so športom to nebude ľahké. Môžeme posilniť športové školy, centralizovať mládež do stredísk, no to nie je jediný liek. Rozvoj športu sa odvíja najmä v jednotlivých zväzoch. A ako dlhé roky vieme, v nich nie je všetko s kostolným poriadkom. Najmä pri rozdeľovaní financií, ktorých nie je až tak málo.
Peniaze a centralizácia nie sú jediný dôvod, prečo sa v basketbale, hádzanej či vo volejbale nachádzame pod európskym priemerom. Upadajú nám vodné športy, niektoré odvetvia, ako skoky alebo beh na lyžiach, sa úplne vytrácajú. Vo futbale a v hokeji je verejné tajomstvo, že prím pri deťoch hrá majetkový status rodičov. A veľakrát je to práve obetavosť rodičov, čo stojí za úspechom našich športovcov – napriek prekážkam, ktoré im pod nohy kladie „systém“.
Predseda SNS má jedinečnú šancu ukázať, čo dokáže urobiť pre Slovensko – nielen slovne, ale aj činmi. Hoci by bolo čestnejšie, keby sa funkcie zhostil sám, ale nech…
V mládežníckom hokeji síce vidieť v posledných sezónach výrazný pokrok, len nezabúdajme, že dobrá výkonnosť v mladšom veku automaticky nezaručuje kvalitu v seniorskom veku. A prekážkou pre rozvoj športu je aj štruktúra slovenskej ekonomiky – nemalý počet zahraničných vlastníkov veľkých firiem nemá záujem o sponzorstvo. Prekonať všetky tieto prekážky nebude jednoduché.
V cestovnom ruchu (CR) nám už dávnejšie ušiel vlak a len postupne ho dobiehame (aj zásluhou SNS v minulosti). Vytvorenie ministerstva je preto dobrý krok. Veď doteraz CR patril pod rezort dopravy, čo bol do očí bijúci nezmysel. Ten si vydobyl ešte roku 2010 predseda KDH Ján Figeľ, lebo chcel byť mocnejší minister…
No k cestovnému ruchu neodbytne patrí aj rozvoj regiónov, lenže ten patrí pod iné ministerstvo (ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie). A to si zase v predchádzajúcej koalícii pre seba vydobyla Veronika Remišová. Lenže mať pod jednou strechou dokopy regionálny rozvoj, informatizáciu a investície (a donedávna aj eurofondy) je poriadna absurdita.
Preto je na zváženie, že ak sa stane Peter Pellegrini prezidentom a na stoličku predsedu NR SR zasadne Richard Raši, nezruší sa celé ministerstvo a „regióny“ sa neprifaria ku Keketiho ministerstvu (informatizácia k doprave a investície na rezort hospodárstva). Veď aj tento mačkopes vznikol ako z núdze cnosť pre Pellegriniho po voľbách oku 2016, keď sa mu hľadala funkcia po tom, čo Danko chcel byť silou-mocou predsedom NR SR.
Teraz má predseda SNS jedinečnú šancu ukázať, čo dokáže urobiť pre Slovensko – nielen slovne, ale aj činmi. Hoci by bolo čestnejšie, keby sa funkcie zhostil sám, ale nech… To však nezmenšuje jeho zodpovednosť za kroky ministra. Nechajme sa prekvapiť.