O čom svedčí najnovšia odpočúvacia aféra? Tak predovšetkým, boj jedného politika, ktorý čelí vyšetrovaniu v kauze nástenkového tendra, s druhým politikom, ktorý je ministrom vnútra, sa v tejto súvislosti dá odbiť pár vetami. Po prvé, je jasné, prečo s tým vyšiel akurát Igor Štefanov a akurát teraz – hoci, ako sa vzápätí ukázalo, „počuli“ už o tom aj iní z koalície i opozície. Po druhé, vyšetrovanie nástenky a exministra výstavby nijako nemôže byť prekryté jeho včerajším vystúpením. Ak Štefanov nechce, aby sme pochybovali o jeho svojprávnosti, musí to dobre vedieť aj sám. A Daniel Lipšic sa vôbec nemusí obávať, že tu niekto azda úspešne „odpúta klebetami pozornosť“.
Lenže ani „odpútať pozornosť“ od odpočúvania nebude také ľahké. Lipšic včera znova zopakoval, že „časy sa zmenili“, pretože s jeho príchodom do funkcie má „polícia rozviazané ruky“. Možno sa to niekomu krásne počúva. Akurát človek, ktorý nežije v rytierskych románoch, ale v slovenskej realite, musí dodať: sú veci, pri ktorých sa časy nemenia. A jednou z nich je napríklad i to, že my v skutočnosti nevieme, kto všetko má u nás „rozviazané“ nielen ruky, ale aj uši.
Bez nejakej menšej či väčšej aféry s odpočúvaním sa u nás ešte nezaobišlo ani jedno volebné obdobie. A to vieme len o veciach, ktoré sú známe iba vďaka tomu, že práve vtedy nejaký ten „Štefanov“ bojoval s nejakým „Lipšicom“. O skutočných rozmeroch ľadovca pod hladinou sa môžeme len dohadovať z rôznych náznakov napríklad o tom, ako sa s odpočúvaniami na Slovensku obchoduje. Pravdaže, nikto nič nepotvrdí, nedosvedčí, nedokáže. Kto o tom hovorí nahlas, je za hlupáka. Len prečo potom nejeden verejný činiteľ vypína svoj oficiálny mobil a odmieta cezeň komunikovať o čomkoľvek inom, ako o počasí? Bez ohľadu na to, či sú práve pri moci „tí jeho“, alebo „tí druhí“? Veď sám minister vnútra ich ubezpečuje, že dnes je už všetko iba legálne – nemajú azda čisté svedomie? Alebo len nevedia, či aj na nich náhodou práve nie sú natrčené „rozviazané uši“?
Polícia nie je zbor anjelov a minister nie je majiteľom ohnivého meča. Lipšicove snahy o úplné „osamostatnenie“ polície napríklad aj čo sa odpočúvania týka, chystané zmeny postavenia prokuratúry, navyše v u nás panujúcom právnom bezvedomí a s naším súdnictvom – to nie chvályhodné. To je nebezpečné. Demokracia nie je o tom, že tí správni ovládnu kontrolu. Demokracia je kontrola vlády. Červenej, modrej, zlatej či svätej. Toto je téma, o ktorej by sme mali diskutovať stále. Nezávisle od nejakého podozrivého exministra. Ale aj od ohnivého ministra.