Hoci „nexit“ či „dexit“ je momentálne veľmi málo pravdepodobný, táto myšlienka dokáže osloviť istý segment spoločnosti. Napríklad v Holandsku časť farmárov volila Wildersovu Stranu pre slobodu, o. i. aj kvôli nespokojnosti s narastajúcimi ekologickými reguláciami v poľnohospodárstve, ktoré vnímajú ako „diktát Bruselu“.
Je veľmi jednoduché vytvoriť dichotómiu my a oni. Túto schému využívajú populisti na celom svete: My sme tí dobrí, ktorí presadzujú správne názory, a proti nám stojí raz zlý Brusel, inokedy zlá vláda, či zlé médiá. Preto proti nim musíme bojovať, neberúc na nikoho žiadne ohľady. Veď ide o „svätú vec“!
Cieľom populistov – AfD nevynímajúc – je v konečnom dôsledku vytvoriť extrémnu polarizáciu v spoločnosti a vo verejnom diskurze. To sa okrem iného dosahuje prostredníctvom konfrontačného postavenia „my proti ostatným“.
Preto nepoužívajú vecné argumenty, ale často zjednodušené tvrdenia, nepravdivé fakty, falošné správy a negatívne heslá, aby vyvolali emócie. Tie fungujú ako účinný katalyzátor na vyvolanie hnevu a rozhorčenia.
A keďže v posledných rokoch sme mali veľkých kríz „požehnane“ veľa – pandémia covidu, vojna na Ukrajine, inflácia a rastúce ceny energií – populistom, ako sú AfD, za darilo podnecovať neistotu medzi obyvateľstvom a premeniť ju na hnev a odmietanie demokratického systému.
Sociálne médiá, ktoré umožňujú šírenie týchto „právd“, situáciu ešte viac vyhrocujú. Radikálne myšlienky, ktoré sa šíria po internete, ešte viac prehlbú rozdelenie spoločnosti. Presvedčiť nahnevaných farmárov, že nejde o žiadnu „ekodiktatúru“ je takmer nemožné. Aj preto strany ako AfD rastú.