Na jeseň sa Praha stala sídlom systému satelitnej lokalizácie Galileo, ktorý bude alternatívou americkému GPS.
Takéto úspechy podčiarkujú okrem šikovného vládneho lobingu aj celkovo vysoko inovatívny ráz českej ekonomiky. Tá produkuje kadečo, od inteligentných textílií, cez špičkové mikroskopy a bohatý výber softvérových programov až po vojenské technológie vyvíjané v spolupráci s USA či Izraelom.
Čo sa medzičasom deje na Slovensku? Vláda sa snaží presunúť časť eurofondov pôvodne vyčlenených na podporu výskumnej infraštruktúry na diaľnice. Slovenský hydrometeorologický ústav kolabuje vinou predpotopného počítačového vybavenia. A titul podnikateľ roka získal dovozca textilu.
Pritom po páde železnej opony nebolo Slovensko naštartované zle. Bolo síce závislé od ťažkého priemyslu, ktorý zaostával za Západom, ale nie dramaticky. V niektorých prípadoch rýchly transfer technológií umožnil domácej výrobe plne sa vyrovnať špičkovej zahraničnej konkurencii.
Stačí spomenúť projekt hydrokraku v Slovnafte či dovybavenie hlinikární v Žiari nad Hronom alebo Východoslovenských železiarní. Bola tu základňa pre sofistikovanú výrobu, napríklad leteckých motorov (Považská Bystrica). Ale zo Slovenska pochádzala napríklad aj špičková kryptografia.
Po skúsenostiach s domácou privatizáciou však náš štát zmenil smer. Začal sa orientovať na dovoz kapitálu a technológií a slúžiť ako montážna hala.
Kapitalizmus je zriadenie fungujúce na ustavičnom technologickom pokroku. Podľa tejto definície Slovensko veľa domácich kapitalistov nemá. Zato priekupníkov dosť. Existujú aj ostrovčeky svetovej technologickej úrovne (Eset). Ale na tých je výrazné práve to, do akej miery sú nezávislé od domáceho dopytu či podpory.
Samozrejme, politici radi opakujú klišé o budovaní „znalostnej ekonomiky“. Nech pár ekonómov občas vyrobí štatistiky o tom, ako sa uplatňujú študenti na trhu práce. Nikomu to neuškodí, tak prečo nie?
Vyrobia však inovatívnu spoločnosť byrokrati a tabuľkoví ekonómovia? Stačí sa pozrieť na Lisabonskú stratégiu, ktorú Európska únia prijala v roku 2000 a mala z nej do desiatich rokov spraviť „najvýkonnejšiu znalostnú ekonomiku sveta“. Politicky mala agenda určitý význam v tom, že Európa si zlepšila vnútornú komunikáciu. Ale inak vyústila akurát do vyrábania pochybných indikátorov.
Kreatívnu ekonomiku často robia ľudia, ktorí sú antitézou účtovníkov. Hudobníci, dizajnéri, no platí to aj na mnohých vedcov. Aj to je dôležité spomenúť. Na druhej strane mnohé ekonomické sektory závisia od masy drobných aplikovaných inovácií. V jednom aj v druhom prípade je dôležitá spoločenská klíma, ktorá požaduje a odmeňuje kreativitu.
Budovanie takejto klímy je beh na dlhé trate. Dokonalý cyklus trvá celú generáciu. Čiže dlho. Ale alternatívou je večné trápenie periférie.