Úvahy o tom, že z nemeckej strany to bol zámer s cieľom poškodiť Španielsko, patria skôr do arzenálu tvorcov konšpiračných teórií. Štát, ktorý trápi hrozivá nezamestnanosť a visí nad ním neprestajná hrozba gréckeho scenára, si v tomto smere vystačí aj sám. Navyše, prečo by Nemci mali likvidovať krajinu, ktorej súčasťou je ich milovaný ostrov Malorka – mnohými neoficiálne považovaný za 17 spolkovú republiku?
Zo strany hamburských úradov určite nešlo o cielený zámer zruinovať španielskych poľnohospodárov. Pravdepodobnejší je scenár, že v snahe upokojiť nemeckú verejnosť, ktorú len pred niekoľkými mesiacmi strašili dioxínové vajcia, im podhodili prvú hrozbu, ktorá sa im naskytla. A to, že to boli práve uhorky „made in Spain“, je skôr vecou náhody.
Navyše, treba myslieť aj na to, čo by sa stalo, ak by kompetentné úrady pred črevnou nákazou nevarovali a následne jej padli za obeť tisíce ľudí.
Potravinové škandály sa bohužiaľ stávajú bežnou súčasťou nášho života a niečo také ako „bezpečné potraviny“ sú napriek perfektnej kontrole len naším zbožným prianím. Dioxínové vajcia, salmonelou napadnuté kurence alebo pokazené bravčové by mali byť dostatočnou výstrahou. A napriek tomu, v honbe za čo najnižšou cenou sú producenti i konzumenti stále ochotní vystavovať sa riziku, že namiesto potravín jeme jed.