Matovič sa už dokázal v minulosti pozviechať z väčších rán, ako je teraz odchod bývalej jednotky hnutia OĽaNO v parlamentných voľbách 2020 Márie Šofranko, expredsedu hospodárskeho výboru NR SR Petra Kremského, jeho premiérskeho poradcu, bývalého šéfa SPF Jána Marosza či bývalej vysokej funkcionárky ministerstva financií Veroniky Gmiterko.
Pred rokom Matoviča opúšťali vtedy jeho najbližší – Eduard Heger a Jaroslav Naď, a značná časť poslaneckého klubu OĽaNO. Už sa zdalo, že je to koniec známeho politického eskamotéra, opak bol pravdou. Matovič sa do parlamentu v septembri dostal, odídenci zostali za bránami NR SR.
Skôr zaujali dôvody, prečo práve teraz Kremský, Šofranko, Marosz, Gmiterko, Liba, Tóth a ďalší členovia, ktorí sa boja zverejniť svoje mená (hanbia sa?), opúšťajú hnutie „obyčajných a nezávislých“.
Tie príčiny totiž dnes vyznievajú až komicky. Odídencom po neúspešných pokusoch o reformu fungovania „politickej strany“ prekáža „neférová diskusia, ignorovanie tém, bagatelizovanie kritických pripomienok, vytváranie nepriateľov, netransparentné skladanie kandidátky, politická izolácia, populizmus, konfliktnosť, politické obchodovanie, zneužívanie iných na dosiahnutie osobných cieľov a pokladanie členov len za čísla, ktoré možno ľahko vymeniť“. To sa až teraz dotyční odídenci zobudili, alebo mali klapky na očiach?
Na každého raz príde. Aj na Matoviča. Hoci údery, ktoré sa na neho v poslednom čase sypú, nie sú fatálneho rázu, sú čoraz početnejšie. Nakoniec bude stačiť nepatrné ťuknutie a domček z karát sa zosype.
Veď drvivej väčšine občanov tohto štátu je to dávno známe. Matovič nás o svojom charaktere, ktorý zakrýval falošným hávom boja proti korupcii a mafii a krikľúnstvom, presviedčal od vstupu do politiky v roku 2010. Podieľal sa na zostrelení vlády v roku 2011, následne verejne potupil známe osobnosti pri zostavovaní volebnej kandidátky, oklamal a ponížil Radoslava Procházku, vládol nekompromisnou rukou medzi svojimi poslaneckými ovečkami, ktorým predtým urobil tú česť, že ich zaradil na kandidátku OĽaNO. A to, čo stváral po nástupe k moci po roku 2020, netreba ani pripomínať, lebo nejednému z nás z toho ešte teraz naskakujú zimomriavky.
Lenže Matovič má stále okolo seba okruh verných. Jeho fanúšikovia sú voči jeho eskapádam imúnni a nechávajú sa opakovane „opiť rožkom“. Ba ani decentný dištanc zo strany spoluzakladateľov dlhé roky štvorčlennej „eseročky“ OĽaNO, trnavského župana Jozefa Viskupiča a žilinskej županky, líderky poslednej volebnej kandidátky Eriky Jurinovej, ktorí sa vzdali poslaneckého mandátu – aj keď nemuseli, lebo obe funkcie by v pohode zvládli – či dištanc zo strany ostatných opozičných strán neotvoril zaslepeným sympatizantom oči.
Na každého raz príde. Aj na Matoviča. Hoci údery, ktoré sa na neho v poslednom čase sypú, nie sú fatálneho rázu, sú čoraz početnejšie. Nakoniec bude stačiť nepatrné ťuknutie a domček z karát sa zosype.