Prezidentka má v princípe dve možnosti. Buď zákon vetuje, čím ho vráti do parlamentu na opätovné prerokovanie, alebo ho podpíše a hneď napadne na Ústavnom súde.
V prvom prípade však hrozí, že koaliční poslanci by jej veto prelomili a rozhodnutie, kedy by tak urobili, by bolo len na nich. Hlava štátu má síce na vrátenie zákona 15 dní a po prelomení veta by ešte mala mať ďalších 15 dní na posúdenie, či predsa len zákon podpíše, no tak či onak by koalícia mohla stihnúť zákon podpísať do 15. marca, keď novela nadobudne účinnosť.
V prípade, že by prezidentka zákon podpísala a zároveň ho napadla na Ústavnom súde, získala by viac času, lebo kým si ústavní sudcovia novelu naštudujú a rozhodnú, či pozastavia jeho účinnosť, uplynie určitý čas.
Zdá sa však, že Robert Fico chce eliminovať obe riziká, a preto podpis zákona odkladá na neurčito. Je to dosť nezvyčajné, lebo obvykle, hneď po schválení v Národnej rade, zákon podpíše predseda parlamentu i premiér a následne putuje na podpis prezidentke.
Teraz Fico zjavne naťahuje čas, aby „vyšachoval“ hlavu štátu. Keďže ústava nijakým spôsobom túto procedúru neupravuje, nemožno mu vyčítať protiústavnosť, iba účelovosť.
Po tom, čo dva mesiace v parlamente predvádzala obštrukcie opozícia, štafetu od nej prevzal premiér. Ja nad slnko jasnejšie, že mu veľmi záleží, aby novela platila čo i len deň a činy niektorých ľudí tak boli premlčané.
Je to také dôležité, že kvôli tomu je dokonca ochotný riskovať úspech Petra Pellegriniho, pretože naťahovaním času sa novela stane témou prezidentských volieb.