A kto je ten „had“? V prenesenom význame slova voliči a sympatizanti Smeru a Hlasu. Pretože na rodinkárstvo sme na Slovensku príliš citliví, a to aj voliči vládnych strán. Protekcia prosto kole oči. A nominácia syna bývalého policajného prezidenta a poslanca Smeru Tibora Gašpara taká je. Či v našich politických stranách to tak už prosto chodí, čo sa kto čuduje?
O. k., Smer má podľa koaličnej zmluvy právo na post riaditeľa SIS. Je priamo podriadený predsedovi vlády, ktorý mu musí bezpodmienečne dôverovať. Preto Fico má právo výberu, to mu nikto nezazlieva. Lenže je Pavol Gašpar tou najvhodnejšou voľbou? To nikoho iného v Smere na tento dôležitý post v štáte nenašli?
Dali by sa prižmúriť oči aj nad rodinkárstvom, keby Pavol Gašpar mal za sebou výnimočnú kariéru. Lenže nemá. Ani dostatočné skúsenosti, ktoré azda v relatívne mladom veku ani nemohol nadobudnúť. Chvíľu pôsobil v polícii, potom v Kancelárii Súdnej rady SR, ako asistent sudcu na Najvyššom súde, neskôr na okresnom súde, v posledných štyroch rokoch v súkromnej advokátskej kancelárii a od októbra je štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti. Je to dostatočná kvalifikácia na šéfa tajných služieb?
Je pravdepodobné, že sme svedkami len ďalšej politickej hry a s nomináciou Pavla Gašpara to nie je myslené až tak vážne. Fico kalkuluje, že ho prezidentka nevymenuje.
Navyše v turbulentnej dobe, keď sa kríza vo svete prehlbuje a bezpečnostné hrozby sú čoraz sofistikovanejšie. To si vyžaduje skúseného človeka s excelentným analytickým a koncepčným uvažovaním, manažérskymi skúsenosťami a tiež (aj keď nie nevyhnutne) so znalosťami fungovania tajných služieb. Rozhodne by to mal byť človek s chladnou hlavou, nie emočne labilný, ako sa prejavil Pavol Gašpar na únikoch nahrávok z poľovníckej chaty.
A to v situácii, keď SIS prešla krkolomnými časmi a neteší sa veľkej dôvere. V čase, keď je kredibilita našich bezpečnostných služieb vo svete mizerná, ako povedal bezpečnostný analytik a exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Nový šéf musí byť schopný dať SIS do „laty“, ako aj získať si rešpekt a dôveru v partnerských zahraničných službách, na ktorých čele stoja iné kapacity, ako je Pavol Gašpar. Skôr hrozí opak. Stojí to preto koalícii za to?
Je dosť pravdepodobné, že sme svedkami len ďalšej politickej hry a s nomináciou Pavla Gašpara to nie je myslené až tak vážne. Robert Fico kalkuluje, že Zuzana Čaputová nevymenuje koaličného nominanta do funkcie. Hoci nemá závažné vecné dôvody, ako vrchná veliteľka ozbrojených síl musí mať základnú dôveru v osobu nominovanú do dôležitej štátnej funkcie. Čaká ju preto neľahká dilema.
A o to asi Ficovi ide. Pred finále prezidentskej kampane sa mu nový konflikt s prezidentkou náramne „hodí do krámu“. Splní dva zásadné ciele: urobí zo seba i z Pavla Gašpara mučeníka a prekryje kontroverzie okolo Trestného zákona. Horúci zemiak bude na strane prezidentky.