A to je určite veľké prekvapenie. Progresívci sú totiž od svojho založenia úzko ideovo vyhranení. Ich voličská základňa by preto mala byť obmedzená. Dlhé roky aj bola, no pred voľbami začalo PS naberať na sile a aj päť mesiacov po voľbách sa stále vezie na „víťaznej“ vlne. Ak pred voľbami boli príčiny do istej miery pochopiteľné, teraz sú tak trochu záhadou. Je to začiatok celkovej transformácie našej politickej scény?
Pred voľbami Šimečkovi a spol. pomohlo, že konkurenčné pravicové a liberálne strany SaS, OĽaNO a Demokrati boli späté s bývalým vládnym chaosom a otvorenými a trápnymi koaličnými roztržkami, a aj neschopnosťou zhodnúť sa na predvolebnej koalícii (Mikuláš Dzurinda, Spolu, neskôr Demokrati, SaS) riadne znechutili voličov. Po voľbách už tento dôvod zanikol.
Hoci je pravdou, že predstavitelia PS podávajú v diskusiách i na námestiach dobré výkony, rovnako tak si počínajú aj politici SaS a omladeného KDH. Ak kresťanským demokratom preferencie aspoň mierne stúpajú, SaS stagnuje. A odkiaľ potom naberá voličov PS? Ak sa pozrieme na januárový a februárový prieskum AKO, tak je vidno, že lovia v rybníku Demokratov.
Progresívcom pomáha (ba ich tak trochu nafukuje) to, že jedinou témou politiky sa stala novelizácia Trestného zákona a rušenie špeciálnej prokuratúry. Táto téma sa už klasicky zmenila na boj o demokraciu, na súboj dobra a zla. Ak niekedy z tohto „rozprávkového“ boja a čierno-bieleho videnia sveta dokázal šikovne ťažiť „jediný rytier bojujúci proti korupcii a mafii“ Igor Matovič, teraz sú to progresívci. A doluje aj liberálny prezidentský kandidát Ivan Korčok. Ten sa podľa prieskumu AKO opäť priblížil k Petrovi Pellegrinimu – a to nárastom preferencií v prvom i druhom kole.
PS sa tak môže podariť to, čo dokázal zatiaľ iba Emmanuel Macron. Dokázal skĺbiť sociálny a ekonomický liberalizmus, pravicu a ľavicu do jedného progresívneho celku, nadchnúť voličov a totálne rozleptať konkurenčné, tradičné politické strany.
Otázne je, čo sa stane, keď téma trestného práva zmizne z očí. Hoci to tak hneď nehrozí, lebo prezidentka zákon síce podpísala, no rovno podala sťažnosť na Ústavný súd. Boj o demokraciu, súboj dobra a zla, sa tak predĺži až do zvolenia nového prezidenta. Lenže raz príde aj na iné témy, ekonomické a sociálne.
To by mohla byť šanca pre SaS i KDH. Saskárov čaká v marci „prepriahnutie“ vo vedení strany, Richarda Sulíka nahradí Branislav Gröhling. Z až príliš ekonomicky zameranej strany (na podnikateľov, dane) by sa mala stať strana so širším liberálnym záberom. No možno sa tak stane iba „menšou sestrou“ veľmi podobne orientovanej PS a pre voličov kladúcich dôraz na ekonomiku a pragmatické riešenia nebude žiadnou alternatívou.
PS sa tak môže na konzervatívnom Slovensku podariť to, čo dokázal zatiaľ iba Emmanuel Macron. Dokázal skĺbiť sociálny a ekonomický liberalizmus, pravicu a ľavicu do jedného progresívneho celku, nadchnúť voličov a totálne rozleptať konkurenčné, tradičné politické strany. Jeho strana Obroda (Renaissance/Ensemble), predtým Republika vpred (La République En Marche!) a Vpred (En Marche!) od roku 2017 vo Francúzsku jednoznačne dominuje.
Navyše na posilňovaní progresívcov môže mať záujem aj Robert Fico. Konečne bude mať jasného politického nepriateľa, do ktorého môže plnou silou búšiť. Počkajme si.